Bratislava 9. februára (TASR) - Ochranári z Mimovládneho výboru Naše Tatry považujú obchodnú verejnú súťaž na spracovanie kalamitného dreva vo Vysokých Tatrách za netransparentnú. Ochrana prírody podľa nich zostáva oproti ekonomickým a hospodárskym záujmom v úzadí.
Ten, kto ponúka najekonomickejší, a "zjavne najagresívnejší prístup k ťažbe", nezohľadňuje podľa ekológa a člena mimovládneho výboru Mikuláša Hubu ochranu prírody, preto je jeho ponuka cenovo výhodná. Kritériá by tak mali zohľadňovať aj ekosystémové prístupy. V národnom parku je ochrana prírody nadradená nad akúkoľvek činnosť, tvrdia ochranári.
Mimovládny výbor požiadal ministerstvo životného prostredia (MŽP) podrobiť návrh riešenia problematiky kalamitného dreva zo stola ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona procedúre posudzovania vplyvov na životné prostredie. MŽP však musí podľa slov riaditeľky odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie Viery Húskovej žiadosť zanalyzovať, keďže procedúre sa "obvykle podrobujú iba strategické stavby ako diaľnice alebo továrne". "Ešte nevieme, či Simonov zámer podrobíme posudzovaniu," povedala pre TASR Húsková.
Zástupcovia mimovládneho výboru sa v súvislosti s riešením problematiky obrátili otvoreným listom aj na premiéra Mikuláša Dzurindu a šéfa Európskej komisie (EK) José Manuela Barrosa. Šéfa EK požiadali, aby prehodnotil poskytnutie pomoci na odstraňovanie kalamity Slovensku, a aby EK poskytla peniaze iba tam, kde sa naozaj budú riešiť zásahy do životného prostredia. "Ak by boli peniaze poskytnuté nielen na ochranu prírody, mohlo by to byť medzinárodné faux pas," dodal Huba. Podľa neho by bolo nemorálne žiadať pomoc, keď "je taká potrebná v Juhovýchodnej Ázii".
Podľa ochranárov nie div, že ekologické združenia a organizácie sa stále častejšie uchyľujú k radikálnejším krokom, keďže ich oficiálne pripomienky nie sú vypočuté.
