Podľa Čaploviča sú zväzky natoľko dôveryhodné, že môžu slúžiť na vyvodzovanie zodpovednosti voči verejným funkcionárom. Za obzvlášť závažnú považuje situáciu v školstve, kde veľká časť spolupracovníkov ŠtB naďalej pôsobí. Podľa Čaploviča by mali odísť. V tejto súvislosti spomenul prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie Juraja Sinaya, ktorého meno je v zväzkoch ŠtB. Reflexiu očakáva Čaplovič aj od predstaviteľov cirkví.
Ak spochybníme dôveryhodnosť dokumentov, potom na ich základe nemožno robiť bezpečnostné previerky, tvrdila Bollová. Ústav pamäti národa vyzvala, aby zverejnil aj mená spolupracovníkov vojenskej kontrarozviedky a nacistických kolaborantov z rokov 1938 – 1945. Za spoluprácu s ŠtB by mali byť postihovaní len tí, ktorí škodili, nie všetci, ktorí v nej pracovali, myslí si Bollová.
Za politickú provokáciu označila úvahy o tom, že by malo dôjsť k odškodneniu tých, ktorým bývalý režim zablokoval prístup k lepšie platenej práci a v súčasnosti majú menšie dôchodky. Minister práce Ľudovít Kaník sa podobnej diskusii nebráni, vylúčil však kompenzáciu cez dôchodkový systém. Ideálne by podľa neho bolo, ak by odškodnenie išlo na účet KSS ako nástupníckej strany prednovembrovej KSS.
KDH podľa svojho podpredsedu Pavla Minárika trvá na tom, aby inštitút agenta provokatéra ostal v Trestnom poriadku. Odmieta aj obmedzovanie odpočúvania, tak ako ho navrhol poslanec SDKÚ Roman Vavrík. Podľa Minárika ide o prostriedky nevyhnutné pre boj s korupciou a organizovaným zločinom. Podpredsedovi SDKÚ Milanovi Hortovi prekáža, že minister spravodlivosti sa pri Trestnom zákone „štylizoval do politickej roviny, že jedine on a jeho strana bojuje proti mafii“.
