BRATISLAVA 15. februára (SITA) - Návrhom Trestného zákona sa dnes bude zaoberať Legislatívna rada vlády (LRV). Minister spravodlivosti predložil zákon opäť do legislatívneho procesu po tom, čo ho minulý týždeň stiahol z rokovania parlamentu. Návrh Trestného zákona prináša novú kategorizáciu trestných činov na prečiny a zločiny. Pri prečinoch nemôže presiahnuť horná hranica trestu päť rokov. Nanovo sú definované krajná núdza, nutná obrana a oprávnené použitie zbrane. Vychádza sa pri nich z princípu, že riziko útoku by mal znášať útočník a nie napadnutý. Podľa rezortu spravodlivosti totiž ak má byť nutná obrana efektívna, musí byť intenzívnejšia ako útok. Trestná zodpovednosť sa znížila na 14 rokov.
Ministerstvo spravodlivosti navrhuje zaviesť aj nové druhy trestov. Trest domáceho väzenia by sa mohol ukladať pri prečinoch až na jeden rok. V prípade trestu povinnej práce bude môcť byť odsúdenému uložené pracovať vo voľnom čase a bez nároku na odmenu od 40 do 300 hodín. Novinkou je aj podmienečný odklad trestu s probačným dohľadom. Zásada trikrát a dosť pri obzvlášť závažných trestných činoch je zachovaná aj v novom Trestnom zákone.
LRV sa bude zaoberať aj návrhom zákona o študentských pôžičkách. Zákonom sa majú zaviesť poplatky za vysokoškolské štúdium. Nový systém umožní poskytovanie prospechových štipendií, ktoré v súčasnosti prakticky neexistujú. Okrem toho budú môcť študenti získavať pôžičku, a to nielen na výšku poplatku, ale aj náklady na štúdium. Ak zákon prejde v parlamente, platiť by mali začať všetci vysokoškoláci od budúceho akademického roka. Poplatok bude maximálne 26 tisíc korún za rok, pričom jeho výšku určí škola. Školné sa môže pritom počas dvoch rokov pohybovať v rozmedzí od 0 do 30 percent nákladov na štúdium. Po dvoch rokoch bude minimálna hranica 5 percent.
Zákon by mal riešiť aj zrovnoprávnenie financovania verejných a súkromných vysokých škôl. V tomto prípade predloží minister školstva Martin Fronc do vlády tri návrhy, z ktorých ministri vyberú jeden. On sa viac prikláňa k alternatíve, ktorá platí aj v súčasnosti - súkromné vysoké školy môžu, ale nemusia byť podporované štátom. Ďalší návrh je rovnaké financovanie a tretí je kompromisný - ak súkromné vysoké školy vyberajú poplatky nad rámec oficiálnej hranice, tak sa im o to bude krátiť dotácia.
rp;sy;zd
