Bratislava 15. februára (TASR) - Komunistická strana Slovenska (KSS) sa obráti na Ústavný súd SR v súvislosti s činnosťou Ústavu pamäti národa (ÚPN), ak v parlamente nenájde podporu ich novela zákona o ÚPN.
"Činnosť Ústavu pamäti národa nepochybne zasahuje do práva na súkromie fyzických osôb," povedal dnes novinárom líder komunistov Jozef Ševc. Právo na ochranu súkromia pritom podľa neho garantuje Ústava SR. Predseda KSS sa odvolal aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, podľa ktorého aj zhromažďovanie a uchovávanie dokumentov a údajov o súkromnom živote dotknutých osôb vo verejne prístupných či tajných archívoch, registroch a databázach predstavuje zásah do súkromia týchto osôb.
"Podľa nášho názoru takýchto spolupracovníkov má každá štátnobezpečnostná služba na svete. Aj dnešná SIS-ka ich má. Pýtame sa, kedy zverejní Ústav pamäti národa spolupracovníkov zahraničných rozviedok do roku 1989 a spolupracovníkov vojnových rozviedok za tzv. slovenského štátu. Bolo by to zaujímavé," konštatoval Ševc. Podľa neho ÚPN zverejňovaním zväzkov ŠtB ide o odpútavanie pozornosti od životne dôležitých otázok sociálneho charakteru na Slovensku. "Ak sa niekto previnil proti zákonu, je možné využiť právne prostriedky," dodal líder komunistov. Pripomenul, že nie je proti zverejňovaniu zväzkov pre jednotlivé osoby, ale odmieta ich zverejňovanie v takom rozsahu bez možnosti overenia.
Dôveryhodnosť spisov, ktoré za 15 rokov prešli rôznymi etapami "odovzdávania", spochybnil i predseda poslaneckého klubu KSS Vladimír Ďaďo. On sám sa napríklad nachádzal ako spolupracovník ŠtB v tzv. Cibulkových zoznamoch. "Vyjadril som sa k nemu smiešne. Dnes tam chýbam. Sú dôveryhodné tieto zväzky alebo nie sú dôveryhodné. Prečo tam chýbam? Protestujem. Ak som tam bol, tak tam chcem byť," poznamenal s tým, že nikdy nebol spolupracovníkom ŠtB. Podľa Ševca zrejme každý z bývalých príslušných ministrov po roku 1989 niečo zo spisov ŠtB "odložil". Líder KSS odhaduje, že môže chýbať 15 - 20 000 spisov.
Poslankyňa za KSS Dagmar Bolová v novele zákona o ÚPN navrhuje, aby sa zverejnili aj zväzky spolupracovníkov vojenskej kontrarozviedky. Rovnako by mal ústav poskytovať aj originál spisov, najmä pri sporných prípadoch. Zároveň by mal ÚPN zverejňovať iba záznamy a spisy, ktorých vierohodnosť je nespochybniteľná.
Na uplynulej schôdzi sa komunistickým poslancom nepodarilo presadiť, aby ÚPN a jeho členovia niesli občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť za presnosť a pravdivosť zverejnených informácií, keď parlament rozhodol nepokračovať v rokovaní o tomto zákone.
