Asi dvanásť tisíc pravoslávnych veriacich z celkového počtu trinásť tisíc farnostníkov Eparchiálnej rady Pravoslávnej cirkvi (ERPC) v Michalovciach, zasahujúcej oblasť od Sobraniec po Veľký Krtíš, totiž oslavuje Vianoce podľa nového kalendára. Zvyšná tisícka zostala verná starému kalendáru, podľa ktorého sa sviatky pokoja a lásky slávia 7. januára. Ide predovšetkým o obce Beňatina, Inovec, Ruský Hrabovec, Dúbrava a Koňuš v Sobraneckom okrese.
Podľa michalovského biskupa Jána je juliánsky kalendár syntézou kalendárno-astronomického dedičstva starovekého Babylonu a Egypta, spojeného s učenosťou otcov Alexandrijskej cirkvi. Uvedený systém počítania, spájajúci juliánsky kalendár s alexandrijskou pascháliou, sa v Byzancii nazýval "Veľkým indiktom", na Západe "Circulus magnus" a na Rusi "Mirotvornym krugom".
"Veľkou hodnotou uvedeného kalendára je, že vládne rytmickým striedaním troch prostých rokov (po 365 dní) so štvrtým priestupným rokom (s 366 dňami), pričom má jednu zvláštnosť," uviedol dnes pre TASR biskup Ján. Po uplynutí 28 rokov pripadnú dni "sedmice" teda paschálneho týždňa, nasledujúceho po vzkriesení, na tie isté dátumy. Kalendár Júlia Cézara, orientovaný na Slnko, bol používaný 371 rokov - od roku 46 pred Christom po 1. všeobecný snem v roku 325 v Nicei. Po prijatí kánonického pravidla, týkajúceho sa sviatkovania Paschy, bol spomínaný kalendár zmenený na ten istý cirkevný kalendár, ktorý sa používal až po reformu pápeža Gregora XIII. roku 1582 v celom kresťanskom svete. Dnes je už len doménou Pravoslávnej cirkvi (PC), v ktorej v dôsledku októbrovej revolúcie v Rusku došlo k určitým zmenám, vyvolaným prenasledovaním PC.
Biskup Ján k vzniku gregoriánskeho kalendára dodal, že je v princípe "tropický". Je orientovaný na veličinu slnečného roka, čo znamená, že má 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 46 sekúnd. "Ani po rôznych apeloch sa situácia nezmenila a kresťanský svet oslavuje tie isté sviatky minimálne v dvoch dátumoch - 24. decembra a 7. januára," dodal biskup Ján.
