Bratislava 24. decembra (TASR) - Štedrý večer, najkrajší sviatok kresťanov v roku, sa podľa ľudových zvykov začínal väčšinou pri východe prvej hviezdy a jej zjavenie sa oznamovalo streľbou či zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapaľovala sviečka.
Súčasťou slávnostnej večere, začínajúcej sa modlitbou, boli okrem jedál určených na tento večer, aj úkony na zabezpečenie zdravia, prosperity a veštenie stavu zdravia i priebehu života na budúci rok.
Jedenie strukovín symbolizovalo bohatstvo, medu alebo cesnaku ochranu zdravia. Svoj význam mala aj samotná úprava štedrovečerného stola a správanie sa pri ňom. Človek nemal kopať do nôh stola, aby ho jeho vlastné nohy neboleli. Nesmelo sa fúkať do jedla, aby ústa neboleli, ako aj odchádzať od stola.
Budúca úroda sa veštila z vareného hrachu. Stav zdravia pomocou smeru plameňa sviečky - na koho ukazoval, ten do roka zomrie, alebo z rozkrojeného jabĺčka či rozlúsknutého orecha. Dievčatá si veštili vydaj napríklad tak, že do jablka zapichli tri zápalky s napísaným menom muža. Najdlhšie horiaca zápalka určila meno budúceho ženícha.
Mnoho povier sa viazalo k polnočnej omši, ktorá u katolíkov znamenala koniec pôstu. Podľa tradičných predstáv sa o polnoci menila voda v potoku na víno, dobytok hovoril ľudskou rečou, otváralo sa nebo a na zem prichádzali dušičky a anjeli, pre ktorých sa nechávali na stole omrvinky. Počas vianočných sviatkov boli všetky zvieratá na hospodárskom dvore, ale aj voda a oheň, obdarúvané z vianočných jedál.
Vianočné darčeky, ktoré "nosí Ježiško", boli v tradičnej kultúre Slovenska neznámym pojmom a ich rozdávanie sa rozšírilo spoločne s vianočným stromčekom pod vplyvom nemeckej kultúry.
