BRATISLAVA 18. februára (SITA) - Napriek nedávnym ostrejším vyjadreniam zo strany niektorých amerických predstaviteľov na adresu Ruska sa slovenskí politickí analytici zhodujú, že na summite USA a Ruska v Bratislave by nemalo dôjsť k zhoršeniu vzťahov medzi oboma krajinami. Skôr naopak. Ako pre agentúru SITA vo štvrtok povedal čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky Martin Bútora, hoci v rozhovore prezidentov Georga Busha a Vladimira Putina môžu byť prítomné aj určité kritické prvky, Rusko je pre Spojené štáty natoľko dôležitým partnerom, že sa Bush zrejme zdrží výraznejšej verejnej kritiky.
"Dá sa predpokladať, že pri rozhovoroch medzi štyrmi očami sa o (deficitoch ruskej demokracie) bude hovoriť. Ale nepredpokladám, že by to zaznelo v takej ostrej podobe na verejnosti," mieni bývalý slovenský veľvyslanec vo Washingtone. Podobného názoru je aj analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson. Podľa neho pôjde v Bratislave skôr o naštartovanie obdobia zmieru medzi oboma krajinami. "Rusko a Spojené štáty by tu mali stanoviť agendu bilaterálnych vzťahov na ďalšie štyri roky. Malo by sa to uskutočniť bez nejakých provokačných tónov," uviedol Samson pre SITA.
Podľa Bútoru bude Bush pri prípadnej kritike Putina vychádzať najmä z toho, čo znepokojuje samotných ruských demokratov. Je možné, že sa pri rozhovoroch medzi štyrmi očami zmieni o amerických obavách zo zrušenia priamych volieb gubernátorov, obmedzovania slobody médií a mimovládnych organizácií, politického nátlaku na podnikateľov a zasahovania Ruska do záležitostí krajín bývalého Sovietskeho zväzu.
Práve to by mohla byť téma, na ktorej sa obaja štátnici "pochytia". Rusko znervózňuje americká podpora prozápadných síl v krajinách bývalého sovietskeho bloku a bude od Spojených štátov požadovať, aby sa do týchto záležitostí už ďalej nemiešali. "Rusko môže na Spojené štáty vyvíjať tlak v tom zmysle, aby sa Američania v budúcnosti vystríhali takého politického nátlaku, ktorý by v krajinách bývalého sovietskeho bloku smeroval proti ruským záujmom. Rusko už stratilo Ukrajinu a môže sa obávať, že stratí ďalšie krajiny ako Bielorusko, prípadne Moldavsko," tvrdí Samson. Putin podľa neho môže výmenou za svoju podporu americkej vojne proti terorizmu žiadať, aby sa Spojené štáty nesnažili ovplyvňovať politický vývoj v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.
Bútora ani Samson však neočakávajú, že by sa Rusko so Spojenými štátmi mohli na bratislavskom summite rozhádať. "Je dôležité, že Bush aj (šéfka americkej diplomacie Condoleezza) Riceová sa už pred summitom kriticky vyjadrili v súvislosti s dôležitosťou dodržiavania demokratických pravidiel (v Rusku). Už to je určitý posun v rusko-amerických vzťahoch," hovorí
Analytici sa zhodujú, že pravdepodobnosť teroristického útoku počas summitu 24. februára je veľmi malá. "Hoci aj Bush aj Putin sú žiadanými trofejami v očiach medzinárodných teroristických skupín, hrozba teroristického útoku je minimálna," hovorí Samson. Argumentuje tým, že na Slovensku neexistuje žiadne podhubie pre teroristické skupiny. "Nie sú tu nejaké výrazné menšiny, ktoré by poskytovali útočisko, zázemie či logistickú podporu teroristom, nie je tu taká výrazná moslimská ani turecká menšina, ani silné prisťahovalecké komunity, ako v západnej Európe," mieni
"Človek si nikdy nemôže byť na sto percent istý, či sa niečo nemôže stať. Určité riziko vždy existuje, ale myslím si, že to riziko je malé. Na Slovensku ani v susedných krajinách neoperujú teroristické skupiny," dodáva Bútora. Riziko teroristického útoku na bratislavskom summite podľa neho ďalej znižuje aj to, že všetky jeho akcie budú pod prísnym dohľadom bezpečnostných služieb troch krajín - Slovenska, Spojených štátov aj Ruska.
bl;tt;zd