BRATISLAVA 20. februára (SITA) - Premiér Mikuláš Dzurinda nebude na rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom hovoriť o demokracii a ľudských právach. Na tlačovej besede v Bratislave dal najavo, že vývoj v Rusku nepovažuje za protidemokratický. Presadiť demokraciu v menšej krajine, ako je Slovensko, je oveľa ľahšie, ako v takej veľkej, ako je Rusko. Pamätať treba podľa neho aj na históriu, kde Slováci na rozdiel od Rusov pred komunizmom zažili demokraciu a napriek tomu bol prechod ťažký. Dôvodom je podľa neho tiež to, že v poslednom období badať viac pozitívnych tendencií, a to aj v dialógu medzi Ruskom a Európskou úniou a Ruskom a Spojenými štátmi.
"Vychádzajme aj z konkrétnej reality, súčasťou ktorej je aj história toho ktorého národa, vývoj toho ktorého štátu. A preto by sme mali byť veľmi citliví a múdri pri hľadaní odpovedí na takéto otázky. Každá otázka má svoje miesto a má aj svoj čas. Dôležité je, aby vývoj bol pozitívny a nie, aby smeroval naspäť. Z tohto uhla pohľadu si myslím, že sám takéto témy v rozhovore s pánom prezidentom Putinom by som otvárať nemal, ani sa nechystám," povedal premiér.
S Vladimirom Putinom chce Dzurinda hovoriť o Iráne a iných globálnych problémoch vrátane vojenského zásahu v Iraku, znižovaní slovenského deficitu obchodnej výmeny a ďalších možnostiach spolupráce. Putinovu návštevu považuje za potvrdenie transparentnosti slovenskej politiky a tiež toho, že Moskva pochopila, že náš vstup do NATO a EÚ nebol namierený proti nej.
Obavy o demokraciu v Rusku naopak pripomenie Putinovi americký prezident George W. Bush. "Rusko musí pokročiť na ceste demokracie a slobody pre dobro vzájomných vzťahov a samozrejme pre dobro ruského ľudu. Som presvedčený, že to bude tiež predmetom rozhovorov," vyhlásil v piatok Bushov poradca pre národnú bezpečnosť Stephen Hadley. "V poslednom čase sa odohrali udalosti, ktoré vyvolali otázky a obavy a som presvedčený, že prezident o nich bude rokovať s prezidentom Putinom," dodal.
Americká organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch (HRW) kritizovala v najnovšej správe potláčanie slobôd v Rusku a neustále porušovanie ľudských práv v Čečensku. Po znovuzvolení Putina vlani v marci dochádzalo k ďalšiemu porušovaniu základných práv a demokratických princípov, bola potláčaná politická opozícia aj nezávislé televízie. HRW tiež spomína prijatie zákonov, upevňujúcich moc Kremľa nad regiónmi a parlamentom. V Čečensku Putin podľa HRW vytvoril režimu teroru s únosmi, vraždami a týraním zadržaných, pričom na výsluch odvedú v priemere dvoch čečenských civilistov denne.
