Historický kalendár - 27. decembra

27. decembra

1566 -- vo Wroclawi v Poľsku sa narodil český humanista slovenského pôvodu, lekár, historiograf, rektor pražskej univerzity, filozof Ján Jessenius. 21. júna 1621 ho v Prahe na Staromestskom námestí popravili spolu s 26 českými pánmi, účastníkmi českého stavovského povstania. Bol priekopníkom novodobej anatómie, humanistickým vzdelancom a politikom, jeho rodičia pochádzali z turčianskeho zemianskeho rodu. Rektorom pražskej univerzity bol v rokoch 1618-1620, uskutočnil prvú verejnú pitvu v Prahe.

1571 -- narodil sa nemecký astronóm Johannes Kepler. Pôsobil v Tübingene, v Grazi a bol dvorným matematikom na dvore kráľa Rudolfa II. v Prahe. Zástanca heliocentrizmu, vyvrátil domnienku o kruhových dráhach planét. Pokúsil sa matematicky formulovať zákony, ktorými sa riadia pohyby planét - tri Keplerove
zákony. Zaoberal sa geometriou, skonštruoval astronomický ďalekohľad nazvaný jeho menom. Zomrel 15. novembra 1630.

1639 -- v Bijacovciach sa narodil jezuita, učiteľ a misionár Ján Simonides, vyhlásený cirkvou v roku 1950 za blahoslaveného. Umučili ho 31. októbra 1674.

1820 -- v Sarvaši v Maďarsku zomrel pedagóg, odborný spisovateľ Samuel Tešedík. Pôsobil ako kňaz medzi Slovákmi na dolnej zemi a patril medzi priekopníkov emancipácie roľníckeho stavu. Propagátor Komenského. Narodil sa v Maďarsku 20. apríla 1742.

1822 -- narodil sa francúzsky chemik, biológ a mikrobiológ Louis Pasteur, zakladateľ imunológie a mikrobiológie. Vypracoval metódy pestovania mikroorganizmov na živných pôdach a vytvoril základ očkovania proti infekčným chorobám. Zomrel 28. septembra 1895.

1832 -- narodil sa kupec, zberateľ a mecén ruského umenia Pavel Michajlovič Treťjakov. Z jeho zbierky ruského výtvarného umenia vznikla v Moskve Treťjakovská galéria. Zomrel 16. decembra 1898 v Moskve.

1888 -- v Kutnej Hore sa narodil divadelný a filmový herec Jaroslav Vojta, vl. m. Jurný. V r. 1925-59 člen ND v Prahe, filmy: Řeka, Pantáta Bezoušek, Hordubal, Pohádka máje, Maryša. Autor spomienok Cesta k Národnímu divadlu. Zomrel 20. apríla 1970 v Prahe.

1901 -- v Berlíne sa narodila nemecká herečka a šansoniérka Marlene Dietrichová, vl. m. Maria Magdalene Dietrichová. Začínala na rôznych berlínskych, prevažne kabaretných scénach. Slávnou sa stala po nakrútení filmu Modrý anjel. Úloha barovej speváčky Loly-Loly jej otvorila cestu do Hollywoodu. Režisérom Modrého anjela bol Joseph von Sternberg a M. Dietrichová sa v ďalších jeho filmoch preslávila ako predstaviteľka tzv. osudových žien: Maroko, Plavovlasá Venuša, Šanghajský expres, X-27, Červená cárovná. Ďalej hrala vo filmoch: Anjel, Veľký bluf, Kráska z New Orleansu, Hrôza na javisku. Odmietla sa vrátiť do Hitlerovho Nemecka, stala sa americkou občiankou a ako aktívna odporkyňa nacizmu navštevovala spojenecké posádky ako šansonierka. V 50. rokoch sa venovala viac šansónu, ako filmu. Nakrútila ešte film: Norimberský proces, a nahovorila komentár k dokumentárnemu antifašistickému filmu: Čierna líška. Vydala memoáre: Berte len môj život. Zomrela 6. mája 1992 v Paríži.

1904 -- v Budapešti sa narodil básnik, redaktor, novinár, publicista, kultúrny pracovník Ladislav Novomeský, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenských dejín 20. st. Do školy začal chodiť v Budapešti, neskôr pokračoval v Senici a na učiteľskom ústave v Modre, kde v r. 1923 zmaturoval. Začal pôsobiť ako učiteľ a zároveň sa ako externý poslucháč zapísal na Filozofickú fakultu UK, kde ho zaujala literárna a politická činnosť. V r. 1925 vstúpil do komunistickej strany, zanechal učiteľovanie, odišiel do Ostravy, kde sa stal redaktorom Pravdy chudoby. V r. 1929 začal pracovať v redakcii Rudého práva v Prahe. Nasledujúce roky pracoval vo viacerých tlačových orgánov KS a v DAV-e. V r. 1939 sa presťahoval na Slovensko. Jeden z popredných organizátorov Slovenského národného povstania. Člen V. ilegálneho vedenia KSS. Na zjazde KSS v r. 1950 bol nespravodlivo obvinený, r. 1951 zatvorený a r. 1954 odsúdený na 10 rokov. V r. 1956 bol prepustený, do r. 1962 pracoval v Památníku národního písemnictví v Prahe. V r. 1963 ho rehabilitovali, presťahoval sa do Bratislavy, kde pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. Po okupácii 1968 sa stal členom predsedníctva Ústredného výboru KSS, v tom istom roku predsedom Matice slovenskej. Od r. 1970 bol vážne chorý. Prvé básne publikoval časopisecky. V tvorbe sa spočiatku stotožnil s proletárskou literatúrou - zbierka: Nedeľa, v 30. a 40. rokoch obohatil svoje básnické dielo o prvky poetizmu: Romboid a symbolizmu: Otvorené okná, Pašovanou ceruzkou. Po vynútenej odmlke v 50. rokoch uzatvoril svoje dielo poémami: Vila Tereza, Do mesta 30 minút a zbierkou lyrických básní: Stamodtiaľ a iné. V esejistickom a publicistickom diele: Znejúce ozveny, Čestná povinnosť, Manifesty a protesty, Slávnosť istoty, Zväzky a záväzky sa predstavil ako znalec modernej kultúry. Prekladal z ruskej literatúry (B. Pasternak). Zomrel 4. septembra 1976 v Bratislave.

1920 -- v Prahe sa narodil český filmový, televízny a divadelný herec Jiří Sovák, vl. m. Schmitzer. V r.

1956-83 bol členom činohry ND v Prahe, hral vo filmoch: Kam čert nemůže, Nejlepší ženská mého života, Marečku, podejte mi pero, Což takhle dát si špenát a mnohých iných. V televízii: Uspořená libra, seriály: Hříšní lidé města pražského, Chalupáři, Arabela. Bol častým hereckým partnerom Vladimíra Menšíka a Miroslava Horníčka. Zomrel 6. septembra 2000 v Prahe.

1921 -- v Modre zomrel pedagóg, polyhistor, publicista a osvetový pracovník Ivan Branislav Zoch,
priekopník školskej telesnej výchovy na Slovensku. V r. 1871 sa v Martine ako prvý pokúsil o založenie
Slovenského sokola, ale neuspel. V r. 1866-74 pôsobil na gymnáziu v Revúcej, kde zaviedol nové metódy
vyučovania fyziky a chémie a tiež telocviku. Dva roky po zatvorení gymnázia (1874) odišiel do chorvátskeho
Osijeku, Sarajeva a Petrinji, kde bol riaditeľom gymnázií. Napísal celý rad učebníc, bol spoluautorom
Hrvatskej enciklopedie a tvorcom slovenskej matematickej a prírodovedeckej terminológie. Narodil sa
24. júna 1843 v Jasenovej.

1945 -- v Bratislave zomrel vynikajúci kritickorealistický spisovateľ Janko Jesenský, prozaik a básnik, právnik, redaktor a verejný činiteľ, prvý slovenský laureát bývalého titulu národný umelec. V r. 1894 absolvoval v Prešove právnickú fakultu, doktorát práv získal r. 1901 v Kluži. V r. 1905 zložil v Budapešti advokátsku skúšku a začal pôsobiť ako samostatný advokát v Bánovciach nad Bebravou. Po vypuknutí 1. sv. vojny narukoval, v ruskom zajatí sa stretol s Tajovským, spolu redigovali slovenskú prílohu časopisu Čechoslovan. V r. 1919-22 zastával funkciu gemersko-malohontského, v r. 1923-29 nitrianskeho župana. V r. 1919-35 bol jedným z viceprezidentov Krajinského úradu v Bratislave. Debutoval zbierkou Verše, neskôr vyšla jeho zbierka Zo zajatia. Zbierka Po búrkach zhŕňa jeho poprevratovú tvorbu, ďalšie vyšli pod názvom Proti noci, Reflexie a Na zlobu dňa. Prózu z dedinského a mestského prostredia publikoval v zbierke Malomestské rozprávky. Román Demokrati je jeho najzrelšou prózou. Narodil sa 30. decembra 1874 v Martine, kde je tiež pochovaný.

1945 -- do platnosti vstúpili Brettonwoodské dohody - boli založené Medzinárodná banka pre obnovu a
rozvoj a Medzinárodný menový fond.