Zdôraznil to premiér Mikuláš Dzurinda, keď odmietol akékoľvek paralely. Je presvedčený, že na Slovensku nie je nikto, kto by takto rozmýšľal a u demonštrujúcich počas prejavu prezidenta Georga Busha išlo o niečo iné.
"Priateľstvo so Sovietskym zväzom - to bolo smrteľné objatie. To bola diktatúra. Priateľstvo so Spojenými štátmi - to je partnerstvo. Môj hlas je taký istý za stolom ako hlas ktoréhokoľvek iného z Európy. A nikto si nedovolí mi vyčítať, čo hovorím. Naši mladí ľudia to chápu stopercentne," vyhlásil premiér po návrate z Hviezdoslavovho námestia.
To, čo nechápu, je podľa neho dôsledkom mediálne skresleného obrazu sveta. Aj vplyvom médií ideme niekedy ľahšou cestou, zdôraznil. Mesiace sa napríklad z Iraku ukazovali len americkí vojaci ako strieľajú. "Neukazovali sme Saddáma Husajna a jeho tyraniu, čo všetko urobil so svojím národom." Mladí ľudia, ktorí nemajú čas na hlboké štúdie alebo sa o politiku až tak nezaujímajú, potom podľa Dzurindu ľahko skĺznu k tomu, že "zlý Američan škodí dobrému Iračanovi".
Dzurinda je presvedčený, že tak ako Slováci dnes žijú v slobode, majú na ňu právo aj iné národy. Pripomenul, že v Iraku boli nedávno slobodné voľby, v Afganistane zrazu mohli voliť ženy a hlas prezidentovi dala ako prvá práve žena, čo bolo za vlády Talibanu nepredstaviteľné. "Máme obrovskú zodpovednosť." Najväčšiu zodpovednosť majú Spojené štáty - najsilnejšie a najbohatšie. Podľa Dzurindu treba hovoriť mladým, že USA majú najviac mŕtvych v Iraku, že prinášajú najväčšie obete. "Je fantastické, že Bush išiel na námestie. Že ho tí mladí mohli počuť. Aj tí, ktorí s ním nesúhlasili. Možno, že dnes už budú viacej (súhlasiť)."
