BRATISLAVA 24. februára (SITA) - Bývalý veľvyslanec SR v USA a čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky Martin Bútora za dôležitý výsledok summitu amerického a ruského prezidenta, Georgea W. Busha a Vladimira Putina, považuje, že "našli platformu, na ktorej sú obe veľmoci schopné nielen spolu hovoriť, ale aj kooperovať". Podľa jeho slov táto schopnosť spolupráce sa prejavila "v mimoriadne dôležitých otázkach, medzi ktoré patrí nešírenie jadrových zbraní". V tomto kontexte spomenuli Severnú Kóreu, ako aj Irán.
"Spomenutie Iránu je priaznivým výstupom," uviedol Bútora a dodal, že teraz bude zaujímavé, ako sa bude dať zladiť nedávny Putinov výrok v podstate schvaľujúci vývoj v Iráne. "Bush povedal, a Putin s tým súhlasil, alebo aspoň nenamietal, že Irán by nemal mať jadrové zbrane," povedal analytik. Druhou pozitívnou udalosťou summitu je podľa Bútoru "dohoda o malých raketách, ktoré môžu byť nebezpečné najmä pre teroristov". Aj ďalšie otázky, o ktorých obaja lídri diskutovali, ukázali, že "existujú spoločné priestory spolupráce".
Medzi "trochu problematickejšie" výstupy summitu zaradil otázku demokratizácie, pričom podľa neho nešlo ešte o spoluprácu, ale skôr o vyjasňovanie pozícií. "Zdá sa, že otázkach demokratizácie, na ktoré sa sústredila aj pozornosť novinárov po tlačovej konferencii a myslím si, že aj medzinárodnej verejnosti, a aj krajín ako je Ukrajina, Bielorusko, či Gruzínsko, ale tiež samotných ruských demokratov, tak tu nešlo ešte o spoluprácu, alebo nejakú vzájomnú zhodu, tu išlo o vyjasňovanie pozícií," povedal Bútora.
Prezident Bush v rozhovore s Putinom zopakoval, ako Spojené štáty a on sám vidia demokraciu, čo považujú za kľúčové, a zopakoval jej princípy, princíp právneho štátu, slobody médií, živej opozície, slobodnej diskusie. "Prezident Putin na to podľa môjho názoru reagoval tak trochu defenzívne, snažil sa obhajovať to, čo sa v Rusku deje," povedal Bútora. Problematické boli podľa analytika Putinove výroky ako "demokracia nie je anarchia", čo má byť zrejme narážka na obdobie Jeľcinovej éry, kedy uvoľnenie pomerov prinieslo aj rozmanité vlastnícke zmeny, vznik triedy oligarchov, a to sa dnes v Rusku najmä Putinovými ústami veľmi kritizuje.
Pozoruhodný je tiež prísľub prezidenta Putina, že nedôjde k nejakému úplnému návratu späť, čo si Bútora vysvetľuje tak, že nepríde k úplnej totalitnej kontrole ako bola za komunizmu. To však podľa neho "bohužiaľ" neznamená, že nemusí dôjsť k nejakému návratu určitého autoritárskeho režimu, ako ho pozorujeme v niektorých krajinách bývalého Sovietskeho zväzu alebo bývalej východnej Európy.
Otázka tiež je, ako interpretovať slová prezidenta Busha, ktorý sa vyjadril "s určitou dôverou a sympatiami" k slovám Putina a jeho záväzkom s tým, že "keď sa povie áno, tak to znamená áno, keď sa povie nie, tak je to nie". "Či to možno interpretovať tak, že prezident Putin to prisľúbil a už mu to v podstate verí, alebo samotní demokratickí Rusi tomu veria, alebo, že ho berie za slovo a budeme pozorne sledovať, ako sa Rusku darí pomery z hľadiska demokracie zlepšiť," uviedol.
Za nezanedbateľný moment summitu Bútora označil aj jeho význam pre Slovensko. "Keď ste si pustili ktorúkoľvek svetovú stanicu, či už CNN alebo BBC, vždy tam bolo vidieť Bratislavský hrad v pozadí, a myslím si, že nám to pomôže uvedomiť si a pochopiť, akým ohromným, jedinečným a neopakovateľným spôsobom sa Slovensko nielen vďaka návšteve prezidenta Busha, ale aj samotnému summitu umiestnilo na svetovej scéne".
