Bratislava 14. marca (TASR) - Na historickom vzťahu Rómov k materiálom, ako sú kovy alebo drevo, by sa podľa etnológa a romológa Arneho Manna dalo stavať pri riešení problému nezamestnanosti rómskeho etnika. "Perspektívu by mali, ak by sa vyučili remeslám, ktoré s kovom súvisia, napríklad zváračstvu, obrábaniu kovov, frézovaniu," povedal vedecký pracovník Ústavu etnológie SAV A. Mann v utorok v rámci druhého cyklu seminárov s názvom S Rómami žiť budeme - ide o to ako.
Podľa Manna nie je pravda, že Rómovia sú leniví, čo dokazuje aj ich spôsob obživy od príchodu do Európy v 10.-11. storočí až po obdobie pádu železnej opony. Rómovia boli v minulých storočiach dobrými kováčmi, kotlármi, košikármi, venovali sa pleteniu povrazov, viazaniu brezových metiel, výrobe kief, rohoží, varešiek, korýt a nepálených tehál. Oslobodenie od poddanstva a dobré postavenie v spoločnosti niektorým prinieslo ich nevšedné hudobné nadanie. Začiatkom 20. storočia až po druhú svetovú vojnu sa venovali predovšetkým obchodovaniu s koňmi, dobytkom, ale aj s vajíčkami, hydinou či liatinovým riadom. Po celé storočia boli Rómovia lacnou pracovnou silou pri prácach na poli, v obciach alebo domácnostiach.
Ich vysokú koncentráciu na našom území odôvodňuje Arne Mann polohou Slovenska medzi Balkánom a západnou Európou, kadiaľ kedysi viedli obchodné trasy. Druhým faktorom podľa neho bol postoj západných krajín voči rómskemu etniku v stredoveku, keď v týchto častiach Európy boli Rómovia vyvražďovaní, ale na Slovensku bol o nich a ich služby záujem.
S Rómami žiť budeme - ide o to ako... je názov druhého cyklu seminárov zameraných na bližšie spoznanie Rómov ako etnika a riešenie ich problémov. Podujatie pripravila na marec až apríl Nadácia Milana Šimečku. Semináre sa konajú každý utorok o 17.00 h v Zičiho paláci v Bratislave. Súčasťou cyklu sú aj výstavy fotografií, detských kresieb a videoprojekcie.
*aka na
