K pomenovaniu Slovenská republika vzápätí pribudol aj jej presne definovaný štátny znak, vlajka a hymna.
Historické rozhodnutie členov parlamentu sa zrodilo v priebehu 22. schôdze SNR 1. marca 1990. Ešte pred jej začiatkom sa pred budovou na Župnom, vtedy Októbrovom námestí v Bratislave, zhromaždili ľudia, aby vyjadrili podporu suverénnemu Slovensku a jeho rovnoprávnemu postaveniu v novo sa definujúcom štátnom útvare Čechov a Slovákov.
Federálne zhromaždenie ČSSR v tom čase diskutovalo taktiež o zmene názvu štátu, ktorý by odrážal zmenu politicko-spoločenských pomerov. Slovenskí poslanci jednoznačne požadovali, aby sa názov Česko-Slovensko písalo so spojovníkom a veľkými písmenami v názvoch dvoch suverénnych štátov tvoriacich spoločnú federáciu.
Začiatok zasadania SNR patril voľbe nových poslancov parlamentu, ktorými sa stali Ján Budaj a František Mikloško za Verejnosť proti násiliu, a Boris Zala za Sociálnodemokratickú stranu.
O zmenu atmosféry zasadnutia sa pričinil Jozef Dubníček z Demokratickej strany, ktorý podal v mene Verejnosti proti násiliu návrh na uvoľnenie predsedu SNR Rudolfa Schustera z funkcie a voľbu jeho nástupcu, ktorým mal byť Budaj. Návrh podal v "duchu vzájomného porozumenia", keďže komunistickú stranu reprezentovalo v tom čase v parlamente 65 poslancov zo 150. Predsedu SNR považujeme "za človeka vysokých morálnych kvalít, ktorý reprezentuje svojím vystupovaním, myslením a konaním reprezentuje obrodenú komunistickú stranu. Pochopil potrebu uvoľniť miesto pre iného poslanca "reprezentujúceho v tejto klíme názory a myslenia väčšiny slovenského obyvateľstva", vyhlásil Dubníček po zmienke, že s takýmto krokom Schuster po viacnásobných rokovaniach súhlasil.
Predseda SNR poslancom na zasadaní oznámil, že je pripravený z postu odísť, nemieni však abdikovať a žiada, aby ho parlament z funkcie odvolal. Návrh na odvolanie však nezískal potrebnú väčšinu hlasov, keď z prítomných 144 poslancov za odvolanie hlasovalo 54, sedem sa hlasovania zdržalo a zvyšok hlasovaním vyjadril podporu Schusterovi. Navrhovaná voľba Jána Budaja sa tak neuskutočnila. O post neprišla ani podpredsedníčka SNR Janka Blažejová.
Parlament po viacnásobných prestávkach posudzoval návrhy prezidenta ČSSR Václava Havla o zmene názvu štátu a jeho oficiálnych symboloch. Vo výboroch sa vyprofilovali štyri alternatívy - Česko-Slovenská republika, Republika Česko-Slovensko, Česko-Slovensko a Federácia Česko-Slovensko. Zvýraznenie federatívneho usporiadania štátu malo prezentovať aj suverenitu oboch republík. Štátny znak mal byť rozdelený iba na dve časti, pričom symbol Moravy sa mal riešiť v časti znaku českej republiky.
Nové slovenské štátne symboly navrhol parlamentu schváliť minister vnútra Vladimír Mečiar. Išlo o historický erb Slovenska zo 14. storočia, vlajku používanú štúrovcami a pieseň Janka Matušku zloženú v roku 1844. Parlament návrh ústavného zákona po krátkej rozprave schválil a ešte v ten istý deň nadobudol aj účinnosť.
Po rokovaní zaznela budovou parlamentu po prvý raz štátna hymna Slovenskej republiky. "Vrátili sa nám historické symboly, s ktorými boli späté osudy národa a ktoré oddnes predstavujú symbolické vyjadrenie slovenskej štátnosti", vyhlásil R. Schuster.
