BRATISLAVA 27. februára (SITA) - Za jeden z najdôležitejších momentov summitu Bush - Putin, ktorý sa uskutočnil tento týždeň v Bratislave, považuje predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Hrušovský deklarovanie rovnakého názoru prezidentov USA a Ruska na terorizmus - obaja ho odsúdili. Ako ďalej uviedol v dnešnej diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť, významnou bola aj otázka slobody a demokracie. Pripustil, že v Rusku sú v tejto oblasti určité deficity, na ktoré treba poukazovať. "Kľúčovou je otázka, či sa pásmo slobody zužuje alebo rozširuje a chvalabohu, rozširuje sa," vyhlásil predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Premiér je presvedčený, že v Bratislave sa urobilo veľa pre to, aby sa demokracia rozširovala aj v Rusku. S ruským prezidentom Vladimirom Putinom o demokracii nehovoril medzi štyrmi očami iba americký prezident George Bush, ale okrajovo sa jej dotkli aj niektorí slovenskí predstavitelia pri bilaterálnych rozhovoroch.
"Nedá sa povedať, že by sme sa pri rozhovoroch s Vladimirom Putinom úplne vyhýbali téme demokracie a slobody," skonštatoval prezident Ivan Gašparovič, ktorý však zároveň dodal, že pri tejto otázke je potrebná veľká citlivosť. Ako pripomenul, na Rusko sme energeticky silne naviazaní a spoluprácu s touto svetovou veľmocou nemožno podceňovať. Premiér Dzurinda si myslí, že témy slobody nemôžu rokovania o ekonomických otázkach skomplikovať, tiež však pripomenul citlivosť tejto témy. "Je našou povinnosťou tieto otázky otvárať, ale vždy záleží na tom ako, kedy a za akých okolností," poznamenal.
Najvyšší ústavní činitelia neobišli ani účasť slovenských vojakov v Iraku. "Nejde iba o symbolickú pomoc, je to o humanite a pomoci," je presvedčený prezident Gašparovič. O ďalšom pôsobení vojakov v tejto oblasti podľa neho rozhodnú iracké voľby a nová vláda. "Dnes, keď máme podpísané rôzne dohody a zmluvy, nemôžeme z jedného dňa na druhý iba tak odísť," pripomenul. Sťahovanie vojakov nie je vhodné ani podľa Dzurindu, lebo nádej na pozitívny vývoj v Iraku či v Afganistane je podľa neho dôležitá pre celú Európu. Dzurinda pripustil, že spočiatku bolo vyslanie slovenských vojakov do oblasti "hlavne politickým signálom, ale dnes už zďaleka otázka takto nestojí, je to omnoho viac v praktickej rovine". KDH bolo proti riešeniu situácie v Iraku násilím, ale súčasné zotrvanie slovenských vojakov v rámci mierovej misie podporil aj Hrušovský. Podľa neho by totiž ich stiahnutie mohlo pre tamojších obyvateľov predstavovať väčšie nebezpečenstvo, než ich zotrvanie či dokonca posilnenie.
