BRATISLAVA 3. marca (SITA) - Hrozba o rozmnožení podkôrneho hmyzu v kalamitou postihnutom tatranskom regióne nie je podľa odborníkov z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (PriF UK) taká veľká, ako ju prezentujú lesníci. "Nie je to také nebezpečné, ako tvrdia záujemcovia o ťažbu," povedal na dnešnej tlačovej besede vedúci katedry botaniky PriF UK Karol Mičeta. Aj drevokazný hmyz patrí podľa prírodovedcov neoddeliteľne do ekosystému národného parku a príroda má dostatočne efektívne samoregulačné mechanizmy. Súhlasia preto so Správou TANAP-u, ktorá požaduje ponechať bez zásahu osem percent plochy kalamity (tá zasiahla 14 percent parku).
Prírodovedcom sa nepáči, že lesníci neakceptujú skúsenosti z iných parkov postihnutých podobnými smršťami - napríklad z českej Šumavy. Tam ponechali správcovia približne milión kubíkov spadnutého dreva na samovývoj. Lykožrút smrekový sa najprv premnožil a niekoľko rokov spôsoboval problémy aj parku na rakúskej strane. Nakoniec sa Národný park (NP) a Chránená krajinná oblasť (CHKO) Šumava s rakúskym národným parkom a so súkromnými vlastníkmi napadnutých lesov dohodli na vytvorení ochrannej zóny na hranici. Ako pre SITA uviedol hovorca Národného parku a Chránenej krajinnej oblasti Šumava Radovan Holub, vďaka dohode sa prípad zaobišiel bez finančnej pokuty. Podľa Holuba napriek tomu, že les po napadnutí lykožrútom uschol, správa parku hodnotí vtedajšie počínanie pozitívne a Šumava by pri podobnej smršti postupovala rovnako. "Dnes po piatich rokoch od kalamity začali na dotknutom území rásť bez nášho zásahu mladé stromy, je dobré, že pod materským krytom," povedal Holub. Správa Šumavy plánuje v tomto roku rozšíriť bezzásahové územie parku z ôsmich na 16 percent a do piatich rokov by to už malo byť 30
Ako pre SITA uviedol Milan Koreň zo ŠL - Výskumnej stanice TANAP-u, je predsa samozrejmé, že sa nebude zasahovať do všetkých lokalít. Do niektorých sa napríklad ani nedá dostať. "Keď už pre nič iné, tak pre poučenie, ako sa s tým príroda vysporiada," poznamenal. Ako upozornil, už pred veternou kalamitou bola v Tatrách hmyzia kalamita. Ponechané drevo bude pomaly vysychať. Stratí tak jedinú obranu pred lykožrútom - živicu. Ak sa ho však ponechá veľké množstvo, ktoré po dvoch rokoch vyschne úplne, lykožrút môže napadnúť ďalšie stromy. Ako vysvetlil Koreň, podkôrny hmyz napáda najmä vystresované stromy. To sú tie, ktoré ostali stáť na kraji lesa, ktorý padol.
