Banská Bystrica 29. decembra (TASR) - Na Silvestra bolo zvykom chodiť po dedine, lúčiť sa so starým a vítať rok prichádzajúci. Známe bolo najmä kurinovanie a babenovanie.
Kurinovanie, ktoré zaniklo ešte v prvej polovici tohto storočia, zaznamenali zberatelia ľudových zvykov vo viacerých oblastiach Slovenska. Hlavnými postavami silvestrovskej obchôdzky mládeže pri kurinovaní boli podľa zberateľky ľudových zvykov Emílie Horváthovej takzvané "kuriny-babiny". Išlo o mládenca preoblečeného za ženu s figurínou dieťaťa zahaleného do vankúša na rukách, ktorého sprevádzalo dievča preoblečené za muža. Spolu s nimi tvorili sprievod ďalší mládenci a dievčatá, rozlične poobliekaní, s hudobnými nástrojmi v rukách. Keď prišli do domu, zavinšovali domácim šťastie v novom roku, za čo ich pohostili, odmenili koláčmi, mäsom i peniazmi a potom si spolu zatancovali. Hostia priniesli i korunku uvitú zo slamy, z ktorej si domáci po troche odtrhli a dali do hniezd hydine, aby sa im dobre darila.
Babenovanie malo zasa iný význam. Išlo o takzvaný "babí deň", keď mládenci kolektívne chodili po domoch a želali domácim úspešný nový rok. Na ich čele bol mládenecký richtár. Ešte pred domom spustili piesne a vinše a potom vošli dnu, aby vykrútili domácu dievčinu. Výslužku odložili a z nej potom pripravili na Troch kráľov veľkú zábavu pre mládež. Aj tento zvyk už prakticky zmizol zo slovenských obcí.
Na Silvestra sa nesmelo nič vynášať z domu, aby nevyhynula hydina. Niekde zvykli hospodári sypať sliepkam zrno pomedzi svoje nohy, aby mali sliepky veľa vajec, inde obiehali ženy so "šechtárom" okolo kostola, aby kravy dávali po celý rok veľa mlieka.
