Prvého januára si pripomenieme deväť rokov samostatnej Slovenskej republiky

Bratislava 30. decembra (TASR) - Na prvého januára pripadá Deň vzniku SR. Pri nadchádzajúcom štátnom sviatku si občania pripomenú okamihy, keď 1. januára ...

Bratislava 30. decembra (TASR) - Na prvého januára pripadá Deň vzniku SR. Pri nadchádzajúcom štátnom sviatku si občania pripomenú okamihy, keď 1. januára 1993 pred svetovú verejnosť predstúpil nový štátny subjekt - Slovenská republika.

Rozdeleniu Československa predchádzalo v rokoch 1990 až 1992 množstvo stretnutí a rokovaní československých, českých aj slovenských politikov i štátnych inštitúcií. Dňa 21. januára 1992 Federálne zhromaždenie ČSFR neprijalo návrhy prezidenta Václava Havla - novelu ústavného zákona o referende a ústavný zákon o prijatí novej ústavy ČSFR. Jedenásteho marca 1992 sa prerušili rokovania medzi SNR a ČNR o štátoprávnom usporiadaní a mali v nich pokračovať novozvolené parlamenty.

V parlamentných voľbách 1992 zvíťazila v ČR koalícia Občianska demokratická strana (ODS) - Kresťansko-demokratická strana a na Slovensku Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Následne sa začala séria rokovaní vedúcich predstaviteľov ODS a HZDS. Dňa 17. júla 1992 prijala SNR Deklaráciu o zvrchovanosti SR. Prvého septembra 1992 SNR prijala Ústavu SR, ktorá nadobudla platnosť o mesiac neskôr, 1. októbra 1992. Dňa 25. novembra 1992 prijalo FZ ústavný zákon o zániku ČSFR, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.

Na poslednom zasadnutí vlády SR pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky bol okrem iného schválený návrh Dohody vlád SR a ČR o spoločnom postupe pri prechode práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov zo štátnych orgánov a štátnych organizácií ČSFR v súvislosti so zánikom federácie. Na námestiach slovenských miest sa od polnoci 1. januára 1993 uskutočnili polnočné oslavy vzniku SR. V tento deň sa uskutočnila aj spoločná schôdza NR SR a vlády SR, na ktorej prijali vyhlásenie k vzniku samostatnej SR.

Slovenská republika sa od samého zrodu prihlásila ku konštruktívnej a záväznej spolupráci so všetkými demokratickými štátmi. Hneď v prvých hodinách vzniku uznalo SR vyše 62 krajín. Medzi prvými Česká republika, Čínska ľudová republika, Ukrajina, Francúzsko, Kanada, Maďarsko, Poľsko, Ruská federácia, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Spojené štáty americké, Nemecká spolková republika, Taliansko, Grécko, Rakúsko a Švédsko. K štvrtému januáru 1993 to už bolo 73 krajín.

Počas uplynulých deviatich rokov sa Slovensko zúčastňovalo na európskych integračných procesoch. V rámci zahraničnej politiky sa snažilo o zapojenie do európskych a transatlantických politických, bezpečnostných a ekonomických štruktúr. Od januára 1993 je SR členom OSN, od marca 1993 členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA). Od vzniku republiky je Slovensko členom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), od roku 1993 členom Rady Európy (RE)a od decembra 2000 členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Slovensko je členom desiatok medzinárodných odborných organizácií a inštitúcií.

SR sa zúčastňuje na štrukturovanom dialógu s Európskou úniou (EÚ). Členovia vlády a experti spolupracujú s EÚ vo všetkých otázkach, ktoré sa dotýkajú spoločného trhu, zahraničnej politiky, vnútra, spravodlivosti, životného prostredia, financií atď. Pokračuje dvojstranný dialóg SR-EÚ rozvíjajúci sa na základe asociačnej dohody, ktorú slovenská vláda uzavrela s EÚ 4. októbra 1993. Po ratifikácii parlamentmi všetkých krajín združených v EÚ ju Rada ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli schválila 19. decembra 1994 a platnosť nadobudla 1. februára 1995. Splnenie podmienok EÚ by malo vyústiť do plnohodnotného členstva SR v EÚ.

Po vytvorení asociačnej rady vznikla aj spoločná delegácia Európskeho parlamentu a Národnej rady SR, neskôr spoločný parlamentný výbor. Na základe asociačnej dohody sa slovenské zákonodarstvo neustále približuje európskej legislatíve. V prístupových rokovaniach SR a EÚ má Slovensko v súčasnosti uzavretých 22 kapitol z 30 požadovaných. Zatiaľ poslednú kapitolu európskej legislatívy - o finančnej kontrole - uzavrelo Slovensko 21. decembra 2001.

V snahe stať sa členom Severoatlantickej aliancie (NATO) sa SR ako jedna z prvých krajín zapojila do programu Partnerstvo za mier. Dňa 9. februára 1994 podpísala základný Rámcový dokument, 25. mája 1994 podpísala a odovzdala Prezentačný dokument, 23. novembra 1994 odovzdala prvý individuálny partnerský program a každý ďalší rok vždy nový program. Dňa 8. októbra 1994 SR ako prvá z krajín participujúcich na programe Partnerstvo za mier schválila Dohodu medzi krajinami NATO a krajinami participujúcimi v Partnerstve za mier o štatúte ich ozbrojených síl (Status of Forces Agreement-SOFA). Pre SR dohoda nadobudla platnosť v januári 1996. V rokoch 1993 až 2000 podpísala SR obranné dohody s NATO a jeho členskými štátmi. Dňa 18. marca 1996 SR odovzdala v Bruseli Individuálny diskusný dokument a ako prvá partnerská krajina tým začala intenzívny dialóg s NATO. Dňa 11. októbra 1999 odovzdala SR v sídle NATO v Bruseli Národný program príprav SR na členstvo v tejto organizácii. Pokračujú aj kontakty najvyšších štátnych a vojenských predstaviteľov s hlavnými predstaviteľmi NATO o transformácii Armády SR a pripravenosti SR pre vstup do organizácie.

*chor pa

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  4. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  8. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 12 269
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 644
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 7 843
  4. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 6 019
  5. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 764
  6. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 464
  7. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 412
  8. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 5 140
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 3 768
  10. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 3 416

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Jeden za všetkých, všetci za jedného. Čo má Kaliňák s tromi mušketiermi

Dom, v ktorom býva minister vnútra Robert Kaliňák, je pomenovaný podľa Aramisa z Troch mušketierov. Susedmi sú Athos a Porthos.

KOMENTÁRE

Oprávnenie ústavnej väčšiny rušiť amnestie je mína do systému

To, že amnestie sú nezrušiteľné, platí.

Neprehliadnite tiež

Do Súdnej rady sa nedostali zástupcovia združenia Za otvorenú justíciu

Združeniu sudcov Slovenska prešlo všetkých šesť kandidátov.

Autá tajnej služby videla celá ulica. Ako sledovali Kováča mladšieho

Ústavný súd má necelé dva týždne na to, aby rozhodol o osude Mečiarových amnestií. Ak ich zruší, pred súd sa postaví aj bývalý šéf SIS Ivan Lexa.

EU Observer: ruskí špióni verbujú aj Slovákov

Spôsob, akým sa kluby ruských bojových umení rozrastajú po Európe, nie je podľa analytikov prirodzený.

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.