Bratislava 30. decembra (TASR) - Na prvého januára pripadá Deň vzniku SR. Pri nadchádzajúcom štátnom sviatku si občania pripomenú okamihy, keď 1. januára 1993 pred svetovú verejnosť predstúpil nový štátny subjekt - Slovenská republika.
Rozdeleniu Československa predchádzalo v rokoch 1990 až 1992 množstvo stretnutí a rokovaní československých, českých aj slovenských politikov i štátnych inštitúcií. Dňa 21. januára 1992 Federálne zhromaždenie ČSFR neprijalo návrhy prezidenta Václava Havla - novelu ústavného zákona o referende a ústavný zákon o prijatí novej ústavy ČSFR. Jedenásteho marca 1992 sa prerušili rokovania medzi SNR a ČNR o štátoprávnom usporiadaní a mali v nich pokračovať novozvolené parlamenty.
V parlamentných voľbách 1992 zvíťazila v ČR koalícia Občianska demokratická strana (ODS) - Kresťansko-demokratická strana a na Slovensku Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Následne sa začala séria rokovaní vedúcich predstaviteľov ODS a HZDS. Dňa 17. júla 1992 prijala SNR Deklaráciu o zvrchovanosti SR. Prvého septembra 1992 SNR prijala Ústavu SR, ktorá nadobudla platnosť o mesiac neskôr, 1. októbra 1992. Dňa 25. novembra 1992 prijalo FZ ústavný zákon o zániku ČSFR, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.
Na poslednom zasadnutí vlády SR pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky bol okrem iného schválený návrh Dohody vlád SR a ČR o spoločnom postupe pri prechode práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov zo štátnych orgánov a štátnych organizácií ČSFR v súvislosti so zánikom federácie. Na námestiach slovenských miest sa od polnoci 1. januára 1993 uskutočnili polnočné oslavy vzniku SR. V tento deň sa uskutočnila aj spoločná schôdza NR SR a vlády SR, na ktorej prijali vyhlásenie k vzniku samostatnej SR.
Slovenská republika sa od samého zrodu prihlásila ku konštruktívnej a záväznej spolupráci so všetkými demokratickými štátmi. Hneď v prvých hodinách vzniku uznalo SR vyše 62 krajín. Medzi prvými Česká republika, Čínska ľudová republika, Ukrajina, Francúzsko, Kanada, Maďarsko, Poľsko, Ruská federácia, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Spojené štáty americké, Nemecká spolková republika, Taliansko, Grécko, Rakúsko a Švédsko. K štvrtému januáru 1993 to už bolo 73 krajín.
Počas uplynulých deviatich rokov sa Slovensko zúčastňovalo na európskych integračných procesoch. V rámci zahraničnej politiky sa snažilo o zapojenie do európskych a transatlantických politických, bezpečnostných a ekonomických štruktúr. Od januára 1993 je SR členom OSN, od marca 1993 členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA). Od vzniku republiky je Slovensko členom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), od roku 1993 členom Rady Európy (RE)a od decembra 2000 členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Slovensko je členom desiatok medzinárodných odborných organizácií a inštitúcií.
SR sa zúčastňuje na štrukturovanom dialógu s Európskou úniou (EÚ). Členovia vlády a experti spolupracujú s EÚ vo všetkých otázkach, ktoré sa dotýkajú spoločného trhu, zahraničnej politiky, vnútra, spravodlivosti, životného prostredia, financií atď. Pokračuje dvojstranný dialóg SR-EÚ rozvíjajúci sa na základe asociačnej dohody, ktorú slovenská vláda uzavrela s EÚ 4. októbra 1993. Po ratifikácii parlamentmi všetkých krajín združených v EÚ ju Rada ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli schválila 19. decembra 1994 a platnosť nadobudla 1. februára 1995. Splnenie podmienok EÚ by malo vyústiť do plnohodnotného členstva SR v EÚ.
Po vytvorení asociačnej rady vznikla aj spoločná delegácia Európskeho parlamentu a Národnej rady SR, neskôr spoločný parlamentný výbor. Na základe asociačnej dohody sa slovenské zákonodarstvo neustále približuje európskej legislatíve. V prístupových rokovaniach SR a EÚ má Slovensko v súčasnosti uzavretých 22 kapitol z 30 požadovaných. Zatiaľ poslednú kapitolu európskej legislatívy - o finančnej kontrole - uzavrelo Slovensko 21. decembra 2001.
V snahe stať sa členom Severoatlantickej aliancie (NATO) sa SR ako jedna z prvých krajín zapojila do programu Partnerstvo za mier. Dňa 9. februára 1994 podpísala základný Rámcový dokument, 25. mája 1994 podpísala a odovzdala Prezentačný dokument, 23. novembra 1994 odovzdala prvý individuálny partnerský program a každý ďalší rok vždy nový program. Dňa 8. októbra 1994 SR ako prvá z krajín participujúcich na programe Partnerstvo za mier schválila Dohodu medzi krajinami NATO a krajinami participujúcimi v Partnerstve za mier o štatúte ich ozbrojených síl (Status of Forces Agreement-SOFA). Pre SR dohoda nadobudla platnosť v januári 1996. V rokoch 1993 až 2000 podpísala SR obranné dohody s NATO a jeho členskými štátmi. Dňa 18. marca 1996 SR odovzdala v Bruseli Individuálny diskusný dokument a ako prvá partnerská krajina tým začala intenzívny dialóg s NATO. Dňa 11. októbra 1999 odovzdala SR v sídle NATO v Bruseli Národný program príprav SR na členstvo v tejto organizácii. Pokračujú aj kontakty najvyšších štátnych a vojenských predstaviteľov s hlavnými predstaviteľmi NATO o transformácii Armády SR a pripravenosti SR pre vstup do organizácie.
*chor pa
