Charta bola považovaná za pražskú záležitosť, hovorí Kusý
BRATISLAVA 30. decembra (SITA) - Výraznejší teror po roku 1968 v Čechách ako na Slovensku bol podľa signatára Charty 77 Miroslava Kusého jedným z dôvodov, prečo sa myšlienka Charty na Slovensku neujala. Na Slovensku bola iná situácia ako v Čechách. V Čech
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ách išlo o boj za demokraciu, na Slovensku skôr o boj za národné záujmy, o federalizáciu, povedal dnes v rozhovore pre agentúru SITA M. Kusý. Tretí dôvod podľa neho bol v tom, že Charta bola považovaná za pražskú záležitosť. Ján Mlynárik a Dominik Tatarka žili v tom čase v Prahe. Žili v pražskej atmosfére. Ja som bol síce v Bratislave, ale bol som pražským odchovancom. Študoval som tam na Karlovej univerzite, povedal Kusý.
V Čechách bola takmer totálne postihnutá intelektuálska vrstva. Spisovatelia, umelci, univerzitní učitelia. Títo ľudia sa stali manuálnymi robotníkmi, zatiaľ čo na Slovensku išlo podľa Kusého o ojedinelé výstražné prípady. Slovenský proces nebolo potrebné tak prenasledovať, uviedol Kusý. Výsledok bol, že radikalizácia v Čechách bola omnoho výraznejšia.
Myšlienka Charty sa neujala na Slovensku, ani v katolíckych kruhoch. Hovorili, že od svojich veriacich majú mandát na akcie, ktoré sa týkajú náboženských slobôd, ale nemajú mandát na politické aktivity. "To mi hovoril Ferko Mikloško aj iní," povedal Kusý. Ak by začali zaťahovať veriacich do boja za občianske slobody, veriaci by vraj nešli za nimi. Organizovali akcie na púťach, boli za obsadenie biskupských kresiel, ale nie za občianske práva, dodal Kusý.
Vyhlásenie Charty 77 bolo vydané pred 25 rokmi - 1. januára 1977. Z Charty sa stalo otvorené neformálne združenie občanov rôzneho názorového a politického spektra. Signatárov spájala kritika normalizačného režimu. Skupina disidentov sa zasadzovala o rešpektovanie občianskych a ľudských práv v ČSSR. Vyhlásenie Charty podpísalo bezprostredne 239 signatárov.