Nitra 30. decembra (TASR) - Prírodným úkazom v januári venovali ľudia osobitnú pozornosť. Snažili sa uhádnuť, aký rok ich čaká, či bude dobrá jar a úroda, ako sa bude dariť rodinám, záhradám i hospodárskym zvieratám. Svedčia o tom pranostiky Na Nový rok blato, na Veľkú noc sneh, Dážď keď nesie január, neteší sa hospodár, Lepšie vidieť hladného vlka v poli ako gazdu v januári v košeli, Keď včely v januári vyletujú, to nedobrý rok ohlasujú, Január dobrý je, keď chotár biely je, Keď január vodu pustí, v ľad mu ju zas marec zhustí a Jasné januárové pondelky, pekné Veľkonočné sviatky.
Iné pranostiky sa viazali ku konkrétnym dňom. Už 2. januára platilo Aké na Makária počasie, také bude v októbri zase, na sviatok Zjavenie Pána - Traja králi ľudia hovorili: Na Tri krále o krok dále, hoci vedeli, že koniec zimy je ešte ďaleko. O tom svedčí príslovie viažuce sa k 11. januáru: Na Hygina pravá zima začína, alebo iné, viažuce sa k 31. januáru: Rastie deň, no rastie aj zima.
Ľudová múdrosť reagovala aj na výskyt teplých dní v tomto zimnom mesiaci. Na Fabiána (20. januára) sa vravelo: Na Fabiána miazga v stromoch býva hore hnaná. Ak slnko svietilo aj na druhý deň, na sviatok Vincenta, mali radosť vinohradníci. Predpovedali, že Na Vincenta slnečnosť dáva vína hojnosť. Ak oteplenie vydržalo do 25. januára, do sviatku Obrátenia svätého Pavla apoštola, gazdovia varovali takto: Keď na obrátenie Pavla zo striech kvapká, nech si každý hospodár aj mrvy po sene hrabká. Chceli tým povedať, že zima sa môže vrátiť a s krmivom pre dobytok treba preto dobre hospodáriť. Neraz sa stalo, že teplé počasie vydržalo od Fabiána do Gašpara (29.1.). To poplietlo vtákov a tie opustili hniezda. Príslovie používané na sviatok Agnesy, panny mučeníčky (28.1.) na tento jav vtipne reagovalo: Agneška vypúšťa škovránka z mieška.
