Bratislava 13. marca (TASR) - Kým väčšina kresťanov dnes slávi už piatu pôstnu nedeľu 40-dňového predveľkonočného pôstu, pre pravoslávnych veriacich v SR, ktorí sa riadia podľa juliánskeho kalendára, sa pôstne obdobie začína až v pondelok 14. marca. Veľkú noc budú pravoslávni na Slovensku sláviť 1. mája.
Aj v pravoslávnej cirkvi podobne ako v iných kresťanských cirkvách, je pôst obdobím pokánia a duchovnej prípravy na slávenie Veľkej noci. Veriaci v tomto čase častejšie prichádzajú na spoveď a na prijímanie, konajú sa kajúcne modlitby. V prvom pôstnom týždni od pondelka 14. marca sa v cirkvi slúži kajúci kánon sv. Andreja Kritského. Počas pôstnych nedelí sa koná liturgia sv. Bazila Veľkého, v stredy a piatky je liturgia vopred posvätených darov. Chrámové rúcho i rúcho pravoslávnych duchovných v čase pôstu je červené, čo symbolizuje krv.
Pôstne obdobie sa v pravoslávnej cirkvi spája s prísnym pôstom - zdržiavaním sa mäsitých i mliečnych jedál.
Na Slovensku sa podľa oficiálnych štatistík k pravoslávnej cirkvi hlási okolo 50 tisíc veriacich, v Bratislave a okolí tvorí komunitu pravoslávnych asi 1500 ľudí.
Juliánskym kalendárom sa okrem pravoslávnych v Čechách a na Slovensku riadi napríklad aj pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, v Rusku, na Ukrajine, v Srbsku, Poľsku a Gruzínsku.
Gregoriánsky kalendár používajú pravoslávne cirkvi Carihradu, Alexandrie, Rumunska, Bulharska, Grécka a sýrsko-pravoslávna cirkev.
