Staré Hory 14. marca (TASR) - Odveký a neodmysliteľný symbol veľkonočných sviatkov, bahniatka, budú v našich príbytkoch tohto roku chýbať. Doterajšie mimoriadne veľmi chladné počasie totiž nedovoľuje drevinám prebrať sa zo "zimného spánku". A tak aj také dreviny, akými sú vŕby, ktoré pučia medzi prvými, sa ešte "nepreberajú k životu".
"Svedčia o tom ich púčiky, ktoré svojím výzorom nenasvedčujú, že o týždeň sa začína astronomická jar. Pokiaľ si však niekto nedokáže predstaviť Veľkú noc bez bahniatok, musí si už v týchto dňoch narezať prútiky na ktorých vyrašia a vložiť ich do nádoby s vodou. Pri izbovej teplote sa púčiky za desať dní stihnú roztvoriť a okrášliť letorasty baburiatkami, či maňuškami, ako sa bahniatkam v niektorých regiónoch ľudovo hovorí," uviedol pre TASR pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Dodal, že snehová pokrývka, ktorá v nadmorskej výške tisíc metrov dosahuje poldruhametra a na hornej hranici lesa vo výške 1 500 metrov vyše dva metre, sa v závislosti od charakteru počasia môže na tienistých miestach topiť veľmi dlho. Spôsobí to značné oneskorenie kvitnutia rastlín, ale aj niektorých stromov. V horských bukových javorinách budú snežienky rozkvitať možno až na sklonku mája. I šafran na lúkach rozkvitne až na sklonku apríla a na začiatku mája. Žlté kvietky záružlia pri potokoch a bystrinách sa po roztopení ľadu objavia najskôr až koncom apríla. Podobne v lesoch aj kvietky podmanivo voňajúceho lykovca. Nie je vylúčené, že v skalných roklinách a v lavínových žľaboch nahromadené masy snehu "prežijú" až do nasledujúcej zimy, takže na týchto lokalitách sa vegetácia vôbec neprebudí.
"Neskoré roztápanie snehu ovplyvní aj dĺžku zimného spánku medveďov. Keďže niektoré brlohy sú pod skalnými prevismi zasypané až niekoľkometrovou vrstvou snehu, tohto roku z nich vylezú až o niekoľko týždňov neskôr, v polovici apríla. Neskôr zo svojich zimných pelechov vyjdú aj svište. Snehová prikrývka oddiali tiež prílet sťahovavých vtákov a začiatok ich hniezdenia.
