Bratislava 15. marca (TASR) Poslanci sa dnes začali opäť zaoberať návrhom Trestného zákona, ktorý jeho predkladateľ minister spravodlivosti Daniel Lipšic počas februárovej schôdze stiahol z rokovania Národnej rady SR, keď sa doň poslanci pokúsili zapracovať viaceré pozmeňovacie návrhy. Do rozpravy sa v prvom čítaní prihlásili len dvaja poslanci poslankyňa NR SR za ĽS-HZDS Katarína Tóthová a nezávislý poslanec Miroslav Abelovský.
Abelovský tvrdí, že Lipšicov Trestný zákon obsahuje také sankcie, ktoré ho zaraďujú medzi najprísnejšie trestné kódexy v celej Európe. Nazdáva sa pritom, že "sprísňovanie represie k ničomu nevedie" a v žiadnom režime nesmerovali prísnejšie tresty k zníženiu trestnej činnosti. Minister Lipšic mu oponoval, že návrh Trestného zákona nie je prísny, problém je v tom, že doterajšia úprava bola veľmi mierna a spoločnosť je benevolentná voči reálnemu násiliu. Výhrady má Abelovský aj voči zavedeniu trestnosti prípravy zločinu. Argumentoval tým, že v rokoch 2001 a 2002 nebol žiadny občan SR z prípravy trestného činu obvinený a ani odsúdený. Tvrdí, že ak sa niektoré skutky nevyskytujú v masovom merítku, nie je dôvod chrániť ich prostriedkami trestného práva. Lipšic si myslí opak. Poslankyni Kataríne Tóthovej prekáža v Lipšicovom návrhu zníženie hranice trestnosti pri pohlavnom zneužívaní detí na 14 rokov. Vyhlásila, že vzhľadom na zvýšený nárast brutality mladistvých sa možno stotožniť so znížením trestnej zodpovednosti na 14 rokov, zníženie hranice povoleného, spoločensky akceptovaného sexu ale nemá podľa nej nič spoločné so znížením trestnej zodpovednosti. Tóthová ďalej spochybnila Lipšicov argument, že zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza z požiadaviek EÚ. Navrhla, aby sa poslanci v druhom čítaní zaoberali otázkou trestného činu hanobenia za politické názory. Podľa Lipšica ale tento návrh popiera slobodu prejavu.
Nový Trestný zákon rozdeľuje trestné činy na zločiny a prečiny, čím sa SR vracia k tradícii delenia z medzivojnového obdobia. Zákon rozširuje okruh priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. V prípade prevahy priťažujúcich okolností sa bude dolná hranica trestnej sadzby zvyšovať o jednu tretinu. Ak však jednou z nich bude predchádzajúce odsúdenie za trestný čin, tak sa dolná hranica trestnej sadzby bude zvyšovať o polovicu. Zavádza sa pojem úkladnej vraždy. V prípade, že vraždu páchateľ dopredu plánoval, hrozí mu trest od 20 do 25 rokov, prípadne doživotie. Trestný zákon zavádza do systému trestov nové prvky, a to napríklad tresty domáceho väzenia, povinnej práce od 40 do 300 hodín a podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom. Trestný zákon by mal obsahovať aj trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb, ktorá sa bude dotýkať oblastí ako korupcia, terorizmus, prevádzačstvo, detská pornografia a obchodovanie s ľuďmi. Predložená norma vychádza z predchádzajúceho vládneho návrhu, do ktorého sú zapracované pripomienky, ktoré ministerstvo akceptovalo. V oblastiach, kde nedošlo k zhode medzi rezortom a poslancami, by mal platiť status quo.
Na februárovej schôdzi Lipšic návrh Trestného zákona stiahol z rokovania parlamentu, pretože plénum schválilo viaceré pozmeňovacie návrhy, ktoré menili jeho filozofiu. Minister tvrdil, že prijaté pozmeňovacie návrhy by umožnili väčšie pôsobenie organizovaného zločinu a boli by v prospech mafie. Poslanci pri hlasovaní vo februári neumožnili do zákona zahrnúť trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb. Lipšicovi ďalej prekážalo vypustenie trestnosti prípravy zločinu a podpory zločineckej a teroristickej skupiny. V Trestnom zákone by zostal trestný čin založenia a zosnovania zločineckej a teroristickej skupiny, vypustili však podporu takejto skupiny. V praxi by nebolo trestným činom pripravovať ozbrojenú lúpež, hrubý nátlak, vydieračský únos, nedovolené obchodovanie so zbraňami, obchodovanie s ľuďmi, prevádzačstvo a iné závažné skutky.
Trestný zákon by mal v prípade schválenia parlamentom nadobudnúť účinnosť 1. januára 2006. Dnes by mali poslanci rozhodnúť, či návrh posunú do druhého čítania.
ds bmg per
