Bratislava 16. marca (TASR) Sprejerom, ktorí sa budú "realizovať" na cudzích veciach, hrozia od 1. mája na Slovensku peňažné pokuty alebo dokonca až trojročné väzenie. Vyplýva to z novely Trestného zákona, ktorú dnes schválil parlament na návrh poslankyne za ĽS-HZDS Kataríny Tóthovej.
Do Trestného zákona tak pribudne nová skutková podstata trestného činu, a to trestný čin poškodzovania cudzej veci jej pomaľovaním, postriekaním či popísaním farbou alebo inou látkou. Súčasná právna úprava totiž neumožňuje podľa navrhovateľky postihovať uvedené činy adekvátne ich spoločenskej nebezpečnosti a výške spôsobených škôd. Za tento návrh hlasovalo 83 zo 130 prítomnách poslancov.
Páchateľ, ktorý poškodí cudziu vec tým, že ju pomaľuje, postrieka či popíše farbou alebo inou látkou, bude potrestaný odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom. Na šesť mesiacov až tri roky alebo peňažným trestom bude potrestaný ten, kto spôsobí značnú škodu, spácha tento trestný čin opakovane alebo ako člen organizovanej skupiny.
Podľa predkladateľky v súčasnosti platné sankcie neodrádzajú od ničenia cudzích vecí a polícia zaznamenáva stúpajúci počet týchto prípadov. Prípady sprejerstva sú obvykle hodnotené ako priestupky, ako trestný čin poškodzovania cudzej veci len v prípadoch, ak vyčíslená škoda na budovách presiahne 6500 korún. Tóthová pri predkladaní tohto návrhu pripomenula, že podľa odhadov sprejeri len v trolejbusoch a električkách vlani v Bratislave spôsobili škodu za asi 1,5 milióna korún.
Podporu poslancov získala aj novela zákona o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, ktorá spresňuje podmienky začatia súdneho konania o navrátenie kultúrnych predmetov ilegálne dovezených na Slovensko z iných krajín Európskej únie (EÚ) po roku 1993. Slovenská republika bude podľa novely povinná informovať EÚ o takýchto konaniach. Zmena zákona reaguje na smernicu EÚ, ktorá stanovuje jednému štátu na žiadosť voči druhému jednoročnú lehotu odo dňa, kedy sa dozvedel, kde sa nezákonne vyvezený predmet nachádza. Ako druhú lehotu stanovuje 30 alebo 75 rokov odo dňa nezákonného vývozu kultúrneho predmetu z územia žiadajúceho štátu. V týchto lehotách je možné žiadať o začatie súdneho konania na navrátenie ilegálne vyvezených predmetov osobitného charakteru.
Zákon už minulý rok prerokovávala Národná rada SR, minister kultúry Rudolf Chmel ho však stiahol po prijatí poslaneckého pozmeňujúceho návrhu. Ten rozširoval účinnosť zákona aj na nezákonne dovezené kultúrne predmety pred rokom 1993. Dôsledkom by však bola len povinnosť SR navracať iným štátom tieto kultúrne predmety, nie oprávnenie domáhať sa na súde iného členského štátu vrátenia pamiatok zo Slovenska, čo bolo pôvodne cieľom poslaneckej iniciatívy.