Košice 1. januára (TASR) - V Ústave SR od dnešného dňa nadobúdajú účinnosť niektoré nové ustanovenia. Medzi tie, ktoré významným spôsobom ovplyvnia ochranu práv a slobôd občanov i právnických osôb, bude patriť nové znenie článku 127 o ústavnej sťažnosti.
Pôvodná ústavná sťažnosť mala pomerne obmedzený rozsah. Ako v rozhovore pre TASR uviedla Jana Kvasničková, pedagogička Právnickej fakulty Trnavskej univerzity špecializujúca sa na ústavné právo, bolo možné ju podať iba proti právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy. Od dnešného dňa sa vzťahuje nielen na právoplatné rozhodnutia, ale aj na opatrenia alebo iné zásahy vrátane nečinnosti. "Nie je však celkom jasné, proti ktorým všetkým orgánom je možné túto ústavnú sťažnosť podať," upozornila Kvasničková. Je presvedčená, že jej rozsah bude širší a zahŕňajúci aj ďalšie orgány verejnej moci. Otvorenou však ostáva otázka, či bude možné podať ústavnú sťažnosť aj proti všeobecným súdom. Na to však dá odpoveď až samotná činnosť Ústavného súdu. ÚS totiž v minulosti odmietal v rámci podnetu rušiť rozhodnutia všeobecných súdov s tým, že by to bol zásah do ich nezávislosti. V novej ústavnej sťažnosti však dostal kompetenciu rušiť rozhodnutia, a tak si bude potrebné počkať, či pristúpi aj k rušeniu rozhodnutí všeobecných súdov.
Kvasničková upozornila aj na otvorenosť výkladu posledných slov článku 127 odsek 1, ktorý sa končí "...ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd". Rovnaké znenie obsahovala aj "stará" ústavná sťažnosť, ale vtedy si ho ÚS vykladal tak, že ak namietané rozhodnutie mohol preskúmať všeobecný súd, ÚS o ňom nekonal. Sústredil sa iba na také rozhodnutia, ktoré Občiansky súdny poriadok vylučoval z preskúmania všeobecnými súdmi. Ako spresnila, ponúkajú sa dva možné výklady uvedených viet. Podľa prvého, akonáhle je daná kompetencia všeobecnému súdu, ÚS nebude o veci konať, bez ohľadu na výsledok konania pred všeobecným súdom. Druhý možný výklad, rešpektovaný vo väčšine krajín, je, že pred podaním na ÚS bude potrebné vyčerpať všetky dostupné opravné prostriedky nápravy v štáte, a ak všeobecné súdy neposkytnú ochranu práva, občan sa bude môcť obrátiť na ÚS. Opäť si však bude nutné počkať, ako sa k tomu postaví vo svojej judikatúre ÚS.
Novela ústavy v rámci ústavnej sťažnosti však jednoznačne zvýšila dôraznosť ochrany práv Ústavným súdom. Ak "starý" podnet umožňoval ÚS iba konštatovať porušenie práv, nová ústavná sťažnosť mu dáva spomínanú právomoc zrušiť napadnuté rozhodnutie, alebo v prípade, ak k porušeniu došlo nečinnosťou, prikázať, aby porušovateľ vo veci konal. ÚS tiež môže vec vrátiť na ďalšie konanie, môže zakázať pokračovať v porušovaní práv, alebo prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody fyzických či právnických osôb, obnovil stav pred porušením. Tiež nie celkom jednoznačná je nová možnosť priznať primeranú finančnú kompenzáciu. Podľa Kvasničkovej ústavný text opäť dáva priestor ÚS, aby sa rozhodol, či prizná finančné zadosťučinenie vždy, keď sťažovateľovi vznikne ujma, alebo môže zvážiť, či ju vôbec v niektorých prípadoch prizná. Pre porovnanie, ani na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu neexistujú žiadne všeobecné kritériá koľko, kedy a či vôbec priznávať kompenzácie. Sumy sa líšia od prípadu k prípadu a ako Kvasničková, vzhľadom na niektoré očakávania verejnosti upozornila, sumy sú spravidla dosť nízke. "Pohybujú sa v desiatkach tisícov, ale zväčša to nie sú státisíce, a už vôbec nie milióny," dodala.
Medzi novinky súčasného znenia ústavnej sťažnosti patrí aj fakt, že okrem základných práv a slobôd zakotvených v ústave, je možné samostatne namietať aj práva vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktoré SR ratifikovala a vyhlásila v Zbierke zákonov. Znamená to, že kým doteraz mohol občan porušenie medzinárodného dohovoru namietnuť iba spolu s ústavou, odteraz sa môže dovolávať rozhodnutia ÚS aj v prípade, ak namietne len porušenie práva, zakotveného v medzinárodnom dokumente, napríklad v Európskom dohovore o ľudských právach.
