Staré Hory 17. marca (TASR) - Prílety prvých trasochvostov horských, pipíšiek, škovránkov, drozdov trskotavých či bocianov bielych svedčia o tom, že sťahovavé vtáky od návratu do ich rodísk už neodrádzajú ani mimoriadne chladné počasie a nedostatok potravy. Väzba na rodisko a inštinkt zachovania rodu sú silnejšie ako dočasná "nevôľa" prírody.
"Termíny príletov sa vtáky snažia viac-menej dodržiavať. V niektorý rok im však priaznivé poveternostné a klimatické pomery dovolia priletieť o niekoľko dní, ako to majú predurčené v genetickej informácii od svojich predkov. Inokedy zasa panujú na miestach ich zrodu u nás v čase stanovenom prírodou na návrat ešte neprívetivé životné podmienky. Vtedy sa ich prílet o pár dní omešká, čo je aj tohtoročný prípad," uviedol pre TASR pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Dodal, že najnedočkavejšie sťahovavé vtáky zimovali v oblasti Stredozemného mora. Najviac príletov operených migrantov zaznamenáme počas apríla. V tomto mesiaci sa k nám navrátia aj lastovičky. Býva to obyčajne okolo Juraja, čo vystihuje aj ľudová pranostika: "Na Juraja (24. apríl) lastovičiek návrat do rodného kraja." Tie sťahovavé vtáky, ktoré sú "zimomravejšie" a museli sa za teplom odsťahovať až do rovníkovej Afriky, sa k nám vrátia koncom apríla a v prvej dekáde mája. Lastovičky, belorítky, mucháriky, sedmohlásky či dážďovníky musia prekonať na svojej púti domov až niekoľko tisíc kilometrov, a do svojich rodísk dorazia medzi poslednými.
Prírodovedci považujú sťahovanie vtákov za jeden z najvýznamnejších prírodných fenoménov na Zemi. Pri migrácii sa orientujú jednak podľa polohy Slnka, Mesiaca a hviezd na oblohe, ako aj podľa magnetického poľa Zeme.
