BRATISLAVA 19. marca (SITA) – Kvetná nedeľa, pripadajúca tohto roku na 20. marca, je poslednou pôstnou nedeľou pred Veľkou nocou. Kresťania si v tento deň pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema pred jeho umučením a smrťou. Na základe Jánovho evanjelia, podľa ktorého vítali Jeruzalemčania Ježiša s palmovými ratolesťami a nadšeným volaním, sa táto nedeľa nazýva aj nedeľa Palmarum, čiže nedeľa paliem. Pomenovanie Kvetná nedeľa vzniklo pravdepodobne z toho, že u nás palmy nerastú a významné osobnosti sa vítajú kvetmi, alebo preto, že v tomto období rastú prvé jarné kvety.
V ľudových zvykoch bol tento deň predzvesťou tepla a leta. V niektorých krajoch nosili dievčatá so spevom cez dedinu tzv. leto, letečko alebo lesolu, čiže halúzku ozdobenú mašľami a kraslicami. V náboženských obradoch sa zas na Kvetnú nedeľu posväcujú bahniatka – rozkvitnuté ratolesti vŕby alebo rakyty. Aj z etymologického hľadiska súvisia variácie ich nárečových názvov s menami mláďat, liahnucich sa na jar: baránky, babuliatka, jahňady, birky, kozičky, maňušky, kočičky. Posvätené bahniatka sa tešia úcte ako ochrana pred zlom a chorobami. Ľudia si ich zapichujú za rámy obrazov, gazdovia ich kedysi dávali aj do poľa alebo do maštale a oravskí plátenníci ich viezli so sebou do cudzích krajín ako ochranu pred zlodejmi. Popol z týchto ratolestí sa používa na Popolcovú stredu, keď ním kňaz robí veriacim na čelo znak kríža.
Popri svätení bahniatok sú pre katolícku liturgiu Kvetnej nedele charakteristické Pašie, čiže opis Kristovho umučenia podľa Matúšovho, Markovho alebo Lukášovho evanjelia. Okrem Kvetnej nedele sa Pašie čítajú alebo spievajú počas roka už len na Veľký piatok, a to podľa evanjelia svätého Jána. Obrady Kvetnej nedele tak spájajú oslavné Hosanna!, ktorým izraelský ľud vítal “Syna Dávidovho”, s neľútostným Ukrižuj ho!, ktorým ho ten istý dav o niekoľko dní vydal na potupnú smrť. Ježišovo umučenie je hlavnou myšlienkou nasledujúceho Veľkého týždňa. Začína sa v pondelok po Kvetnej nedeli a je vyvrcholením 40-dňového pôstu.
