Vrcholí pôstna príprava na Veľkú noc

BRATISLAVA 20. marca (SITA) - Štyridsaťdňová veľkopôstna príprava kresťanov na Veľkú noc vrcholí. Po Kvetnej nedeli sa začne tzv. Veľký týždeň, u evanjelikov Tichý týždeň. Cirkev si v týchto dňoch zvlášť intenzívne pripomína pamätné dni utrpenia a smrti Ježiša Krista. Záver tohto týždňa tvorí Veľkonočné trojdnie, v ktorom má každý deň osobitný význam so špecifickými obradmi a zvykmi. Zelený štvrtok pripomína Ježišovu poslednú večeru: na pamiatku jeho rozlúčky s apoštolmi a odkazu, aby sa navzájom milovali a slúžili jeden druhému, kňazi pri bohoslužbách umývajú nohy dvanástim mužom. Veľký piatok je dňom Kristovho umučenia. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Ježiš Kristus dokončil dielo vykúpenia sveta. U rímskokatolíkov je to jediný deň v roku, keď sa neslúži svätá omša, ale iba liturgia slova s ďalšími typickými obradmi, ako je odhalenie kríža a poklona krížu. Veľkopiatočný pôst je u evanjelikov čiastočný - nejedáva sa mäso, u katolíkov prísny - dospelí veriaci sa môžu najesť len raz za deň. Počas Bielej soboty sa konajú poklony pri Ježišovom hrobe a večer sa slávi vigília Kristovho zmŕtvychvstania. Evanjelická cirkev nočnú predohru veľkých sviatkov nemá, a preto si Zmŕtvychvstanie pripomína až v nedeľu. Nasleduje veľkonočná oktáva ôsmich veľkonočných nedieľ: na štyridsiaty deň sa slávi Nanebovstúpenie Pána a na päťdesiaty deň Zoslanie Ducha Svätého, ktorým sa Veľkonočné obdobie končí. Veľká noc je najstarší a zároveň najvýznamnejší kresťanský sviatok. Nahradila židovskú paschu, ktorá bola jej predobrazom, a obsahuje podstatu kresťanského učenia. Viera v božstvo Ježiša Krista a v jeho zmŕtvychvstanie, ktorým vykúpil ľudstvo, je totiž základom kresťanstva, spája katolícku cirkev, pravoslávne a protestantské cirkvi a odlišuje ich od iných náboženstiev a siekt.