Bratislava 21. marca (TASR) Školné na vysokých školách (VŠ) by sa podľa poslanca Komunistickej strany Slovenska (KSS) Karola Ondriaša nemuselo zaviesť ešte ďalších približne 800 rokov, ak by sa využili prostriedky z privatizácie a zo štátneho dlhu.
"Za posledných 15 rokov sa na Slovensku rozpredal majetok za 500 miliárd korún a zároveň sa zo zahraničia požičalo 600 miliárd korún. Keby sa z týchto peňazí nefinancovalo vytvorenie slovenskej šľachty, multimilionárov a bandy podvodníkov, nemuselo by sa školné, z ktorého sa získa okolo 1,3 miliardy ročne, zavádzať," povedal v rozprave o zákone o študentských pôžičkách, ktorý je v prvom čítaní národnej rady, Ondriaš.
Podobne ako v piatkovom rokovaní poslanec Smeru Dušan Čaplovič vyzval aj Ondriaš parlament, aby bolo rokovanie o spoplatnení vysokoškolského štúdia prerušené. V ďalšej diskusii vystupovali väčšinou poslanci Smeru. Poslanec a zároveň rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Milan Murgaš argumentoval proti navrhovanej zmene financovania súkromných vysokých škôl. Tie by mali dostávať od štátu rovnaký príspevok ako verejné VŠ, ak školné, ktoré vyberajú, nepresiahne 26-tisíc korún. To je totiž maximum, ktoré by študenti mali platiť po schválení zákona o študentských pôžičkách aj na verejných VŠ. "Verejné VŠ sú v nevýhode, pretože tie sú napríklad povinné rozdeliť svoj prípadný zisk do fondov na ďalší rozvoj, kým súkromná ho môže po zdanení rozdeliť medzi vlastníkov. Takýmto spôsobom sa budú môcť verejné prostriedky transformovať na zisk súkromných spoločností," povedal Murgaš. Požaduje taktiež, aby VŠ mohli bez časového obmedzenia vyberať nulové školné. Zjednoduší to podľa neho obsadzovanie menej atraktívnych študijných programov. Zákon totiž taxatívne určuje, že po dvoch rokoch musia VŠ zaviesť školné minimálne vo výške piatich percent z priemerných ročných nákladov na vysokoškoláka, teda okolo 4300 korún.
Murgašov stranícky kolega Róbert Madej poukázal na nevýhodnosť navrhovaného systému sociálnych štipendií. "V trojčlennej rodine s jedným vysokoškolákom, s príjmom 16-tisíc korún mesačne, bude mať študent nárok na štipendium vo výške len okolo 500 korún," konštatoval Madej. O konkrétnej výške štipendia navyše rozhoduje takzvaný príjmový koeficient. Jeho zmena bude plne v kompetencii ministerstva školstva a preto sa Madej obáva, že môže byť v budúcnosti menený v neprospech študentov. "Ak by bol príjmový koeficient 0,6 alebo 0,7 a nie terajší ministrom školstva proklamovaný 0,5, nedostával by vysokoškolák v spomínanej rodine so 16-tisícovým príjmom žiadne štipendium," dodal Madej.
V prospech zákona vystupovali s faktickými poznámkami predovšetkým poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a poslanec za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (SDKÚ) Stanislav Škoda. Vysokoškoláci by sa podľa neho mali spolupodieľať na hradení nákladov za vysokoškolské štúdium, pretože majú väčšiu možnosť uplatniť sa na trhu práce. "Približne 70 percent stredoškolákov sa musí po skončení strednej školy skladať svojimi daňami na štúdium asi 30 percentám vysokoškolákov. Nemajú z toho žiadny priamy úžitok a zarábajú trikrát menej, ako absolventi vysokých škôl," povedal Škoda. Spoplatnenie vysokoškolského štúdia sa v tomto volebnom období nepodarilo presadiť už trikrát. Dvakrát bol zamietnutý už po rokovaniach vo vláde, minulý rok v júni návrh zákona neprešiel prvým čítaním v parlamente.
mig per
