BRATISLAVA 23. marca (SITA) – Veľká noc je najstarší a najväčší kresťanský sviatok. Nadväzuje na židovskú Paschu – pamiatku vyslobodenia Izraelitov z Egypta pod Mojžišovým vedením. Tu má pôvod aj tradičný veľkonočný baránok, ktorého Židia jedli s narýchlo upečeným nekysnutým chlebom v noci pred odchodom. Jeho krvou natreli veraje a prahy dverí, aby Boží anjel smrti obišiel ich domy. V tú noc totiž dopadla na faraóna a jeho ľud posledná z desiatich egyptských rán – smrť všetkých prvorodených. Až po nej prepustili Egypťania Izraelitov z otroctva.
Symboliku baránka prevzalo aj kresťanstvo, Ježiš Kristus sa nazýva aj Božím baránkom. Od čias cisára Konštantína Veľkého slávia kresťania Veľkú noc v prvú nedeľu po prvom jarnom splne, preto má tento sviatok pohyblivý dátum. Okrem toho si Kristovo zmŕtvychvstanie pripomínajú každú nedeľu, ktorá v kresťanskom prostredí nahradila ako deň pokoja židovskú sobotu. Kristovo vzkriesenie je podstatou veľkonočných sviatkov aj kresťanskej viery. Radosť z tohto najväčšieho zázraku vyjadruje aj dlhé slávenie Veľkej noci: Veľkonočnou nedeľou sa začína osemdňová oktáva, počas ktorej je každý deň sviatkom. Nasleduje veľkonočné obdobie so siedmimi veľkonočnými nedeľami, 40 dní po Veľkej noci sa slávi Ježišovo vystúpenie do neba a 50 dní po Veľkej noci zoslanie Ducha Svätého - Turíce. Týmto sviatkom sa končí veľkonočné obdobie liturgického roka a začína sa obdobie cez rok.
