Bratislava 23. marca (TASR) - Výkon kompetencií, najmä v oblasti školstva a zdravotníctva, ich rozsah a financovanie spôsobujú najväčší problém šéfom vyšších územných celkov. Dnes na túto tému hovorili s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom.
"My sme prišli k pánovi prezidentovi, ako príde pacient za lekárom. Hovorí spravidla o tom, čo ho bolí, čo ho trápi," vysvetlil novinárom šéf Banskobystrického samosprávneho kraja Milan Marčok. "Tu ale treba konzílium na niektoré choroby, ktoré zaťažujú 'vucky', a na to je nielen sám prezident lekár, ale na to sú lekári aj ministri, takže to konzílium môže potom komplexne riešiť aj s Národnou radou tie problémy, ktoré máme vo vuckách," povedal na ilustráciu. Zopakoval, že najviac samosprávne kraje zápasia s úlohami, ktoré im vyplývajú z kompetencií v oblasti školstva, zdravotníctva a sociálnych vecí.
Predsedovia samosprávnych krajov prezidenta informovali, že nedostatok kompetencií brzdí v mnohých prípadoch aj rozvoj regiónov. "V tom si myslím, že je potrebné trošku zväčšiť právomoc županov, aby mohli sami disponovať určitou možnosťou poskytnutia investorom niekde vybudovať takýto podnik, závod alebo mať predstavu o tom, ako by sa dal financovať," povedal prezident po stretnutí. Navrhol, že by mohol samosprávam pomôcť najmä v legislatívnej oblasti, keďže ako hlava štátu môže spolupracovať na príprave zákonov.
Šéf Nitrianskeho VÚC Milan Belica vyhlásil, že zmenou by mal prejsť aj model financovania samospráv, hoci podľa nových pravidiel fiskálnej decentralizácie je samospráva financovaná prvý rok. "Tento model nevyhovuje podnikateľskej sfére," tvrdí. Poznamenal, že nový spôsob financovania vytvára tlak na starostov i šéfov VÚC, ktorí sú nútení zvyšovať dane. Samospráva má návrh na zmenu systému na portfóliový výber daní, pretože v chudobných regiónoch hrozí ďalší hospodársky úpadok.
Šéfovia VÚC sa hlave štátu sťažovali aj na to, že riešenie mnohých problémov spomaľujú "medzičlánky" medzi štátnou správou a samosprávou. Ide najmä o krajské úrady, ktoré komplikujú riešenie problémov v oblasti školstva a zdravotníctva.
Témou rozhovoru boli aj návrhy na zmenu územnosprávneho členenia krajiny. Prezident povedal, že na tento problém nemajú všetci predsedovia VÚC rovnaký názor. On sám si myslí, že ak má dôjsť k zmene administratívneho členenia, rozhodnúť by sa malo až v budúcom volebnom období. Gašparovič je za návrat k pôvodnému modelu tri plus jeden kraj. Nebol by proti, keby sa šéfom VÚC hovorilo župani.