BRATISLAVA 24. marca (SITA) – Biela sobota je posledným prípravným dňom pred Veľkou nocou. V dedinskom prostredí sa na poli pracovalo iba dopoludnia. Sobotnou veľkonočnou vigíliou sa začína oslava Pánovho zmŕtvychvstania. Slovo vigília pochádza z latinského ”bdieť”, ”bdenie” a znamená slávenie veľkých sviatkov už večer a počas noci predchádzajúceho dňa.
Liturgia Bielej soboty je najbohatšia a najdlhšia počas celého roka, pretože Veľká noc je najväčší kresťanský sviatok. Začína sa starodávnym obradom svetla, keď sa slávnostne zapaľuje paškál – veľkonočná svieca, symbol zmŕtvychvstalého Krista. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti a päť otvorov so zrnkami tymianu symbolizuje Kristove rany. Letopočet kalendárneho roka a písmená alfa a omega hovoria, že Kristus je pán času aj večnosti, počiatok a koniec všetkého. Obrad vrcholí prastarým veľkonočným chválospevom, po ktorom prvýkrát od Zeleného štvrtka zaznie slávnostný spev Glória a rozozvučia sa zviazané zvony a organ.
Pri liturgii slova sa namiesto bežných troch čítaní číta deväť biblických statí, ktoré približujú dejiny spásy od stvorenia sveta a dedičného hriechu prvých ľudí cez oslobodenie Židov z egyptského otroctva až po definitívne vykúpenie ľudstva Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním.
Významnou súčasťou veľkonočnej vigílie je liturgia krstu. Dospelí katechumeni, ktorí sa pripravovali počas roka, prijímajú sviatosť krstu a birmovania. Pri tejto príležitosti si aj ostatní veriaci obnovujú svoje krstné sľuby. Výnimočným prvkom veľkonočných obradov je ešte záverečná procesia okolo kostola alebo námestia, ktorá má oznámiť celému svetu radostnú zvesť spásy.
Po obradoch sa veriaci stretávajú na spoločnej alebo rodinnej večeri. Tradičným chodom je najmä kapustnica s údeným mäsom. Podľa starého zvyku by na stole nemali chýbať varené vajíčka. Celá rodina si má rozdeliť jedno na znak súdržnosti. Ak sa niektorý člen rodiny neskôr ocitne v nebezpečenstve a spomenie si, s kým jedol veľkonočné vajíčko, určite mu niekto príde na pomoc.
