Verdikt by mohol byť známy 4. mája a mal by priniesť odpoveď na otázku, či náš ústavný poriadok umožňuje pozitívnu diskrimináciu na základe rasy alebo etnicity.
Návrh na posúdenie ustanovenia antidiskriminačného zákona, ktoré umožňuje prijať tzv. vyrovnávacie opatrenia v prospech určitej rasy alebo etnika, podala vláda SR. Pred ÚS ju zastupoval podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR Daniel Lipšic.
Zo strany Národnej rady SR, ktorá je odporcom, sa dnešného pojednávania nikto nezúčastnil a súdu nebolo doručené ani jej písomné vyjadrenie. To okrem iného spôsobilo, ÚS dodnes nepozná oficiálne stanovisko parlamentu k sporu. Vyžaduje to však zákon o Ústavnom súde. Predseda pléna Ján Mazák si preto písomné stanovisko parlamentu opätovne vyžiada. Jeho obsah bude mať vplyv na ďalší priebeh samotného konania. Ak totiž vláda bude trvať ústnej reakcii na písomné argumenty NR SR, avizované vyhlásenie rozhodnutia 4. mája sa zmení na ďalšie ústne pojednávanie.
Dôvodom vládneho podania návrhu na ÚS je konkrétne paragraf 8 odsek 8 zákona č. 365/2004 Z.z. známeho ako antidiskriminačný zákon. Podľa neho na zabezpečenie rovnosti príležitostí v praxi a na zabezpečenie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania možno prijať osobitné vyrovnávacie opatrenia, ktoré by mali zabrániť znevýhodneniu súvisiacemu s rasovým alebo etnickým pôvodom.
Podľa vlády je toto ustanovenie vágne, nejasné a umožňuje orgánom verejnej moci rozhodovať na základe voľnej úvahy, bez stanovených podmienok, hoci aj na základe ľubovôle. Umožňuje akémukoľvek adresátovi zákona zaviesť preferenčné zaobchádzanie pre rasové alebo etnické menšiny, napríklad kvóty pri vzdelávaní alebo prijímaní do zamestnania.
Vláda tvrdí, že ide o tzv. pozitívnu diskrimináciu, ktorá je v rozpore s našou ústavou. Navyše posilňuje zažité stereotypy, podľa ktorých nie sú osoby určitej rasy alebo etnika schopné sa presadiť bez osobitných zvýhodnení.
