Bratislava 25. marca (TASR) V noci z Bielej soboty na Veľkonočnú nedeľu, teda z 26. na 27. marca, nastane zmena času. V nedeľu si treba ručičky hodiniek posunúť o druhej hodine stredoeurópskeho (SEČ) na tretiu hodinu letného času (SELČ). Znamená to, že ľudia si pospia o hodinu kratšie.
O zavedení letného času SELČ rozhodla vláda Slovenskej republiky vo svojom nariadení z 13. decembra 2001 na roky 2002 až 2006. Podľa vládneho nariadenia sa v tomto roku SELČ začína 27. marca a končí 30. októbra. Na budúci rok obyvateľov Slovenska čaká táto zmena v dňoch 26. marca a 29. októbra.
Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo (doslova daylight-saving time), sa prvýkrát objavila v článku Benjamina Franklina v roku 1784. Rozhodujúcim argumentom na striedanie času v súčasnosti je ekonomický aspekt. Oponenti letného času poukazujú, že striedanie časov narúša biorytmus jedinca, čo sa prejavuje poruchami spánku, únavou a rôznymi telesnými i psychickými problémami.
Letný a takzvaný zimný čas sa zaviedol v druhej svetovej vojne. Počas leta je čas od Greenwich Mean Time (GMT) odklonený v stredoeurópskom priestore o dve hodiny.
Na území dnešnej Slovenskej republiky letný a tzv. zimný čas zaviedli prvýkrát v priebehu prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949.
Od roku 1979 sa SELČ uplatňoval každý rok. Až do roku 1995 SELČ trval šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá SELČ sedem mesiacov.
Zmenu času využíva väčšina členských štátov Európskej únie (EÚ), niektoré štáty USA, napríklad v Spojených štátoch amerických letný čas nepoužívajú Arizona, Havaj, časť Indiany vo východnom časovom pásme, Portoriko, Panenské ostrovy a Americká Samoa. So zmenou času už majú skúsenosti napríklad aj obyvatelia Ruskej federácie, Izraela i ďalších štátov sveta.
