Bratislava 25. marca (TASR) - Na kresťanské sviatky Veľkej noci sme si tradičné zvyky - maľovanie vajíčok a šibanie - požičali od slovanských "pohanských" predkov.
Už dva týždne pred Veľkou nocou sa v minulosti konali obyčaje, ktoré mali urýchliť koniec vlády bohyne zimy a smrti Moreny a osláviť nástup nového vegetačného obdobia. Morenu - figurínu v podobe smrti naši predkovia za spevu hodili do rieky a vysmievali sa jej, že im už nemôže uškodiť, pretože je z kraja nadobro zapudená.
Pre starých Slovanov boli sviatky jari tradične aj oslavou príchodu bohyne jari Vesny. S tým súviseli ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V tomto čase sa napríklad čistili príbytky, zhotovoval sa nový odev či obmedzoval sa vplyv zlých síl.
Rôzne zvyky a tradície vrcholili vo Veľkonočný pondelok šibaním vŕbovými korbáčmi a oblievaním mladých dievčat. V ľudových predstavách bolo šibanie zelenými prútmi alebo polievanie vodou spojené s predstavou prenášania sily prebúdzajúcej sa prírody na človeka, jeho krásu a zdravie. Pri vŕbach si v období svätenia jari z očistných dôvodov dievky česali vlasy, aby ich mali dlhé a bujné.
Veľkonočné vajíčka maľovali počas "sviatkov jari", teda v období jarnej rovnodennosti, už starí Kelti. Červená farba, ktorou vajíčka zdobili, symbolizovala slnko, plodnosť, lásku a večnosť, bola aj symbolom jari, tepla, radosti a priateľstva. Vajíčka sa v minulosti zdobili plné, varené, zriedkavo surové.
Tieto tradičné obrady a zvyky majú ešte staroslovanskú tradíciu, veď Morena je staroslovanským božstvom zimy a smrti a Vesna jari. Kultové obrady súvisiace s vítaním jari boli typické aj pre iné etniká, ktoré sídlia na severnej pologuli, napríklad Ugrofínov, rôzne sibírske etniká a indiánske kmeňové spoločenstvá v Severnej Amerike.
