Bratislava 25. marca (TASR) - Líder ĽS - HZDS Vladimír Mečiar je jediným kandidátom na post predsedu aj po sérii okresných snemov strany, z ktorých sa zatiaľ uskutočnila asi jedna tretina.
"Zatiaľ zo žiadneho snemu nezaznela požiadavka na zmenu predsedu," povedal pre TASR hovorca ĽS-HZDS Igor Žvach. Republikový snem ĽS-HZDS, ktorý zvolí nové vedenie strany na najbližšie dva roky, sa bude konať 4. júna v Prešove. Predtým sa členská základňa vyjadruje k budúcnosti strany po personálnej i programovej otázke na okresných a krajských snemoch. Séria okresných snemov by sa mala skončiť do konca apríla, na prelome apríla a mája sa uskutočnia krajské snemy ĽS-HZDS. Pred parlamentnými voľbami na budúci rok sa bude konať ešte tzv. nominačný snem, na ktorom ĽS-HZDS potvrdí kandidačnú listinu do volieb do Národnej rady SR.
Najvyšší stranícky orgán teraz podľa Žvacha rozhodne okrem mien predsedu a podpredsedov aj o ďalších významných pozíciách - volebnom lídrovi a tieňovom premiérovi, ktorý je zároveň predsedom Rady ĽS-HZDS a vyhodnotí tiež činnosť hnutia za uplynulé obdobie. Pred dvoma rokmi v Púchove sa volebným lídrom stal Viliam Veteška, predsedom Rady a tieňovým premiérom Tibor Mikuš. Delegáti republikového kongresu prediskutujú i program strany, náčrt téz volebného programu a vízie do budúcna.
Poslanci Anton Blajsko a Tibor Mikuš si myslia, že ĽS-HZDS by malo ďalej pokračovať v ceste, po ktorej sa vydalo v ostatných dvoch rokoch - teda konštruktívnej stredovej politike. Blajsko upozornil, že ĽS-HZDS si uvedomuje nevyhnutnosť prijímania reforiem, drobné korekcie vzhľadom na ich urýchlené prijímanie bez dopadových štúdií na obyvateľov však považuje za nevyhnutné. Podpredseda strany Viliam Veteška je tiež prívržencom stredovej politiky ĽS-HZDS. Hnutiu podľa jeho slov umožňuje reagovať na sociálne cítenie voličskej základne staršej generácie, zároveň však môže bojovať o mladú a strednú vrstvu voličov proreformným ťahom na bránu, keďže "treba hľadať pokračovanie v reformách".
Poslanec Dušan Jarjabek kritizoval, že v strane nefunguje tieňová vláda. Podľa neho z programu, ku ktorému sa hnutie na sneme prikloní, logicky vyplynie i potenciálny koaličný partner ĽS-HZDS. "Strany by sa mali spájať na základe programovej vízie, a nie na základe nejakých sympatií alebo nesympatií povedzme ich predsedov," konštatoval. Programovú víziu, ktorá sa premietne do volebného programu, by mal podľa neho odsúhlasiť snem. "Toto nie je o ľuďoch, to je o programoch. Keď je to o ľuďoch, je to zlé. Vnútrostranícke veci, personálne, sa riešia samozrejme v rámci strán. Lenže programové veci sa musia riešiť v rámci verejnosti. A keď sa to tak nedeje, potom je verejnosť dezorientovaná," spresnil.
Veteška si myslí, že ĽS-HZDS by do parlamentných volieb mala ísť "s niečím", čo by vedelo zodpovedať na otázku, kto bude jeho prípadný koaličný partner. Budúca vládna koalícia by sa podľa neho nemala tvoriť ako koalícia proti niekomu. "Teraz by som si neprial, aby sa to stala politika vyložene proti strane Smer," komentoval. Hoci Smer by si podľa neho v takejto situácii poradil, upozornil na riziko, že by sa Smer v rámci úniku z izolácie spojil s extrémistickými politickými stranami tak, ako v rokoch 1994-98 HZDS. "Na druhej strane bolo by to veľmi zlé, keby vznikla iná pozícia, že sa postavia politické strany napríklad Smer, KDH a SMK proti ĽS-HZDS a SDKÚ," dodal. ĽS-HZDS sa preto bude snažiť pri výbere budúceho koaličného partnera postupovať pragmaticky. Veteška si v tejto súvislosti vie predstaviť aj pozíciu, kde by boli v hre strany Smer, KDH, SDKÚ i ĽS-HZDS. Podľa Mikuša diskutuje ĽS-HZDS o potenciálnom koaličnom partnerovi stále. "Na tú otázku sa dá odpovedať veľmi jednoducho, ale ťažšie je tú odpoveď zrealizovať," uzavrel.
