Bratislava 26. marca (TASR) - Katolícka cirkev dnes slávi tretí deň Veľkonočného trojdnia - Bielu sobotu. Počas dňa veriaci spomínajú na mŕtveho Krista, prichádzajú do kostolov k modlitbám a poklone pri Božom hrobe. Vo večerných hodinách sa však už radujú z jeho zmŕtvychvstania.
Na Bielu sobotu večer, po západe slnka, sa v katolíckych kostoloch slávi Veľkonočná vigília (bdenie). Cirkev v noci pred Veľkonočnou nedeľou bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie. Vigíliu vo večerných hodinách slávi už ako radostnú slávnosť vzkriesenia. Pôvodne bola Veľkonočná vigília veľmi dlhá bohoslužba, ktorá sa začala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov.
V súčasnosti sú bohoslužby skrátené, obrad slávenie vigílie však zostáva liturgicky veľmi bohatý. Začína sa posvätením ohňa a veľkonočnej sviete - Paškálu. Nasleduje slávnostný vstup do chrámu, ktorý je ponorený do tmy a po trojnásobnom speve Kristus, svetlo sveta, sa zapaľujú sviece, ktoré prinesú veriaci a rozžínajú sa svetlá ako symbol zmŕtvychvstalého Krista. Súčasťou liturgie slova sú potom čítania zo Starého zákona pripomínajúce veriacim dejiny od stvorenia sveta až po narodenie Ježiša Krista. Nechýba medzi nimi čítanie o vyslobodení židov z Egypta. Po čítaniach zaznie chválospev Sláva Bohu na výsostiach, rozozvučia sa zvony a organ, ktoré od štvrtka večera mlčali. Súčasťou Veľkonočnej vigílie je posvätenie krstnej vody a obnovenie krstných sľubov, svätá omša s veľkonočnými spevmi a na záver slávnostná procesia zmŕtvychvstania Pána. Vo viacerých chrámoch sa vykonáva krst, prípadne birmovka dospelých.
Oslava Pánovho zmŕtvychvstania pokračuje na Veľkonočnú nedeľu, keď sa vo všetkých kostoloch konajú slávnostné omše.
V evanjelických kostoloch sa na Bielu sobotu väčšinou nekonajú služby Božie, je to prípravný deň pred Veľkonočnou nedeľou a Veľkonočným pondelkom.
