BRATISLAVA 27. marca (SITA) – Kresťanská Veľká noc nadväzuje na židovský Pesach. Dátumovo sa však tieto sviatky takmer nikdy nestretnú, lebo kresťania sa po sporoch v prvých storočiach odklonili od židovského kalendára a Veľkú noc fixne stanovili na prvú nedeľu po prvom jarnom splne. Židia začnú tento rok jeden zo svojich najväčších sviatkov sláviť až v sobotu 23. apríla, na ktorý pripadá 14. nissan židovského lunárneho kalendára. Sviatok vyslobodenia Izraelitov z Egypta trvá osem dní do 22. nissana, čo bude v nedeľu 1. mája.
Slovo pesach znamená obchádzanie, vyhnutie sa. Názov sviatku tak hovorí o poslednej z desiatich egyptských rán, ktorými Boh trestal faraóna za utláčanie vyvoleného národa. Po dobytčom more, invázii kobyliek a žiab, premenení vody na krv a ďalších ranách poslal do Egypta svojho anjela, aby usmrtil všetkých prvorodených. Židia mali svoje domy označiť krvou baránka na rámoch a prahoch dverí, aby ich anjel smrti obišiel.
Po tejto rane faraón konečne prepustil Židov z otroctva. Keďže odchádzali v zhone, nestihli si pripraviť chlieb, ale len nekysnuté placky. Preto sa Pesach nazýva aj sviatkom nekvasených chlebov. Jeho symbolom je oblátka z nekysnutého cesta – maces. V židovských domácnostiach sa počas sviatku nemôže nachádzať nič kysnuté. Preto sa pred ním robí dôkladné čistenie od všetkých zvyškov pečiva. Nájdené zvyšky sa nazývajú chamec a spaľujú sa ešte pred začatím Pesachu. Počas sviatku sa v kuchyniach používajú špeciálne pesachové riady. Patrí medzi ne napríklad príbor, vyrobený z jedného kusa, aby v medzerách neostali malé kúsky chamecu. Riady aj jedlá, vyhovujúce predpisom, sú “kašerns”, čo je odvodené od “kašrut” – dovolený, čistý. Z tohto koreňa pochádza aj známe slovo kóšer.
Pesach sa slávi už približne 3 500 rokov. Jeho najdôležitejšou časťou je tzv. séder alebo sédrová večera. Jej pravidlá určuje Hagada, ktorá obsahuje aj rozprávanie o dejinách izraelského národa a Božom pôsobení v nich. Na slávnostnom stole sú macesy, zelené byliny, ako petržlen alebo zeler, a horké byliny, napríklad chren. Tie sa máčajú do pohára so slanou vodou alebo octom na znak horkých sĺz zotročených Židov. Červené tehly, ktoré museli Židia v Egypte vyrábať, pripomína tzv. charoset, čiže zmes roztlčených mandlí, orechov a jabĺk, zaliata vínom. Kosť s malým kúskom pečeného mäsa je symbolom jedenia baránka počas poslednej noci pred odchodom z Egypta. Plodnosť a neúspešný pokus faraóna zničiť židovský národ pripomína uvarené vajce.
Svoje oslobodenie pred tisíckami rokov slávia Židia ako medzník, keď sa stali slobodným národom v duchovnom zmysle. Pesachovú večeru slávil ako svoju Poslednú večeru aj Ježiš Kristus s apoštolmi. Jeho umučenie a zmŕtvychvstanie práve počas tohto sviatku chápu kresťania ako jeho naplnenie – oslobodenie celého ľudstva z otroctva hriechu.
