Bratislava 28. marca (TASR) - Šéfovia samosprávnych krajov neodmietajú myšlienku otvoriť otázku územnosprávneho členenia Slovenska. Upozorňujú však na to, že ju nemožno riešiť politicky ako v rokoch 1996 a 2001, ale na základe odborných analýz. Väčšina z nich by zdvihla ruku za zníženie počtu žúp, nezavrhujú ani myšlienku návratu k modelu tri kraje plus Bratislava.
Zhodujú sa aj na tom, že po štyroch rokoch od poslednej zmeny administratívneho členenia, keď sa krajina rozdelila na osem samosprávnych krajov, je príliš skoro zavádzať novú zmenu. "Nie sme predsa takí bohatí, aby sme každé štyri roky mohli meniť hranice krajov," pripomína predseda Košického samosprávneho kraja Rudolf Bauer. Ani podľa šéfa žilinského VÚC Jozefa Tarčáka by nebolo správne otvárať otázku administratívneho členenia Slovenska do konca prvého funkčného obdobia súčasných županov.
Prešovský župan Peter Chudík upozorňuje, že ešte predtým, ako sa začne diskutovať o zmene počtu krajov, treba vyriešiť otázku vzťahov regionálnych celkov k Európskej únii. "Najprv musíme povedať, aký bude princíp subsidiarity a princíp decentralizácie vo vzťahu k EÚ," zdôraznil. Ak by sa malo pristúpiť k zmene, vie si ju predstaviť najskôr k 1. januáru 2014, najracionálnejší je podľa neho model ôsmich vyšších územných celkov, prípadne návrat k pôvodnému modelu tri plus jeden. "Ale mali by sme to urobiť definitívne, jasne a zreteľne," povedal pre TASR.
Keby sa počet krajov zvýšil, predseda Trnavského samosprávneho kraja Peter Tomeček sa obáva, že by namiesto decentralizácie by došlo opäť k centralizácii moci a štátna správa by na seba prevzala časť kompetencií za samosprávy. Tiež sa skôr prikláňa k členeniu na osem krajov, prípadne k menšiemu počtu. Upozorňuje, že by sa malo prihliadať aj na hospodársku výkonnosť územných celkov. "Od žiadneho z predstaviteľov sme ale zatiaľ nepočuli žiadne ekonomické parametre alebo princípy subsidiarity a decentralizácie. Zatiaľ nemáme rozbehnutú ani fiskálnu decentralizáciu, aby sme dokázali povedať, že pri tomto nastavení budú fungovať väčšie alebo menšie regióny," vyhlásil pre TASR.
K menšiemu počtu žúp by sa priklonil aj nitriansky župan Milan Belica, pretože väčší celok sa podľa jeho názoru riadi efektívnejšie. "Zmenšiť veľkosť žúp by znamenalo zvýšiť takmer dvakrát náklady," pripomenul. Pri kreovaní územných celkov by však nemalo byť podľa neho dominantným kritérium historického vývoja, pretože každý celok prešiel hospodárskym vývojom. "Navyše členiť tie župy na 16, 18 alebo iný počet z hľadiska historického - ja sa pýtam, aký historický výsek obdobia zoberieme. Bude to pred sto rokmi, pred 200 rokmi," konštatoval. "Systém treba zastabilizovať. Nie sú dobré zmeny na zmeny," poznamenal šéf nitrianskeho VÚC.
Úvahy o tom, že by sa mohlo stať samostatnou župou aj hlavné mesto, prídu podľa bratislavského župana Ľuba Romana na rad až vtedy, keď na župy prejdú aj povinnosti štátnej správy. "Ale byť župou len pre župu, to je hlúposť," uzavrel. Smerodajné sú podľa neho ekonomické parametre. Rovnako ako jeho kolegovia je zástancom menšieho počtu žúp, prípadnému novému členeniu ale musí predchádzať vyhodnotenie efektívnosti súčasného.
Návrat k modelu tri plus jeden nevylučuje ani trenčiansky župan Štefan Štefanec. Prípadné zmeny by však mali byť podľa neho zosúladené s regionálnym členením v ostatných krajinách únie. Nemyslí si, že k zmene by malo dôjsť už po prvom volebnom období županov.
