Bratislava 1. apríla (TASR) - V súvislosti so zdravotným stavom 84-ročného pápeža Jána Pavla II., ktorý sa vo štvrtok prudko zhoršil a hlava rímskokatolíckej cirkvi prijala sviatosť určenú pre chorých a zomierajúcich, vydala Tlačová kancelária (TK) KBS v Bratislave informáciu o tom, čo sa deje vo Vatikáne v prípade pápežovej smrti.
Správu o úmrtí pápeža ohlasuje kardinál kamerlengo (aktuálne španielsky kardinál Eduardo Mertines Somalo) Rímskemu vikárovi (Camillo Ruini) a hneď potom vydá pokyn na zabalzamovanie pápežovho tela, ak on sám pred smrťou nerozhodol inak. Zapečatí sa Bronzová brána, ktorá je hlavným vstupom do pápežovho bytu, za účasti svedkov sa rozlomí pápežova pečať a z Baziliky sv. Petra vo Vatikáne sa začne rozliehať zvonenie. Smrť pápeža oznamuje mohutný zvon vyrobený len pre túto príležitosť.
Počas uprázdneného apoštolského stolca vládu v Cirkvi preberá Zbor kardinálov, avšak bez možnosti vydania nových zákonov, zmeny dosiaľ platných či zrušenia milostí a povolení, ktoré vydal zomrelý pápež.
Podľa najnovšieho nariadenia je prísny zákaz fotografovania či filmovania pápežovho tela v okamihu smrti, až pokiaľ nie je zaodetý do pohrebného rúcha. Telo zomrelého pápeža býva vystavené v Bazilike sv. Petra a pochované v podzemí baziliky medzi väčšinou nástupcov sv. Petra.
Do Ríma sú zvolaní všetci kardináli, ktorí nedovŕšili 80 rokov, schádza sa konkláve. Termín konkláve pochádza z "con chiave", čo znamená zavrieť na kľúč miesto, kde sa po smrti pápeža schádzajú kardináli, aby zvolili nového Pontifexa. Zvyk zatvoriť kardinálov na jednom mieste bez možnosti ho opustiť až do zvolenia nového pápeža pochádza z roku 1216, keď počas svojej cesty po Perugii náhle zomrel Inocent III. Malo sa tak dosiahnuť rýchle zvolenie nového pápeža a to bez nepriaznivých zásahov zvonka.
Podľa nariadenia Pavla VI. z roku 1975 môžu pápeža voliť a byť zvolení len kardináli, ktorí nedosiahli 80. rok života.
Materiál ďalej informuje o rozhodnutí Gregora X., podľa ktorého ak sa kardináli nedokážu dohodnúť na novom pápežovi do troch dní, budú dostávať len jeden chod jedla a ak zostanú nerozhodní i na piaty deň, zostanú len o chlebe a vode... Podľa nariadenia vydaného Piom XI. sa kardináli musia zísť do 15 dní od pápežovej smrti. Tento čas je možné predĺžiť, nie však na viac ako 20 dní.
Do konkláve vchádzajú i pomocníci kardinálov, nesmú však byť prítomní pri hlasovaniach. Tie sa konajú v Sixtínskej kaplnke. Kardináli sú viazaní prísnym mlčaním o celom priebehu konkláve. Tento zákaz platí i po skončení voľby, ak novozvolený pápež nerozhodne inak. Sixtínska kaplnka je na hlasovanie špeciálne upravená. Pozdĺž stien sú postavené sedadlá pre každého z voličov. Každé zo sedadiel je vybavené malým baldachýnom červenej farby. Po úspešnej voľbe sa všetky baldachýny sklopia a zostane len jediný - nad hlavou nového Pontifexa. Voľba je tajná, kardináli odovzdávajú hlasovacie lístky v zástupe do kalicha, ktorý je pripravený na oltári kaplnky. Voľba sa koná dvakrát za deň - ráno a večer. Ak je prvé hlasovanie neplatné, teda ak žiaden z kandidátov nedosiahol viac ako dve tretiny plus jeden hlas, koná sa hneď i druhé hlasovanie. Takto možno hlasovať maximálne štyri razy za deň.
Ak je voľba pápeža neúspešná, vychádza z komína Sixtínskej kaplnky čierny dym. Zvolenie nového pápeža oznamuje biely dym, ktorý stúpa z komína za jasotu prítomných na námestí. Výsledok voľby oznamujú zástupu na námestí sv. Petra vo Vatikáne.
Hneď ako nový pápež voľbu prijme, získava plnú právomoc nad celou Cirkvou ako zástupca Ježiša Krista na zemi, informuje TK KBS.
