Vláda však stále tomuto problému nevenuje dostatočnú pozornosť a aj preto sa v posledných rokoch znížili výdavky na vodné hospodárstvo o 800 miliónov korún.
Miklós tvrdí, že v súčasnosti nie sú financie na inováciu zariadení protipovodňovej ochrany a na plnenie zámerov desaťročnej koncepcie protipovodňovej ochrany chýbajú dve miliardy korún. "Musím povedať že tie peniaze, ktoré boli vyčlenené na vlaňajšie protipovodňové opatrenia, pokryli len tie škody, ktoré spôsobili minuloročné povodne, takže na nič nového sa neušlo," uviedol pre TASR Miklós.
"Vláda sa zaoberá povodňami, iba keď reálne hrozia. Zrejme vláda stále nepovažuje túto otázku za prioritnú," konštatoval šéf rezortu životného prostredia. Tvrdí, že Slovensko by si malo zobrať príklad z Českej republiky, kde "po katastrofálnych záplavách dávajú oveľa viac peňazí na protipovodňovú ochranu, ako pred tým".
"Protestoval som, že do môjho rozpočtu išlo ďaleko menej peňazí na protipovodňovú ochranu, ako sme žiadali. Odporučili nám využiť európske fondy, ale musím pripomenúť, že tie sú už vyčerpané," konštatoval Miklós. MŽP však očakáva 25 miliónov eur z kohézneho fondu, o ktoré na protipovodňovú ochranu mesta Bratislavy požiadal Slovenský vodohospodársky podnik. Financie však potrebujú aj na projekty na východnom Slovensku a ďalších oblastiach, na ktoré sa podľa ministra neušlo ani tento rok. "Zo štrukturálnych fondov doteraz išli peniaze asi na 10 až 15 projektov menšieho charakteru," dodal.
