Bratislava 5. apríla (TASR) - Dobrovoľnosť pri vysielaní do zahraničných mierových misií sa bude končiť pri vstupe do ozbrojených síl. Tento princíp zavádza do vojenského prostredia návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, o ktorom v stredu rozhodne vláda.
Minister obrany Juraj Liška si myslí, že v armáde sa musí fungovať na rozkaz. Platná legislatíva podľa neho umožňuje už aj v súčasnosti takéto vysielanie vojakov do zahraničia, pokiaľ však nie je uznesenie Národnej rady SR iné. "Nie je správne, pokiaľ parlament schvaľuje uznesenia, ktoré hovoria o tom, že nástup do misií je možný len na základe dobrovoľnosti," povedal dnes novinárom Liška.
Nasadenia v operáciách by mal kompenzovať zahraničný príspevok, ktorého horná hranica sa zvýši zo súčasných 3000 na 5000 amerických dolárov mesačne. Liškovi sa podarilo odstrániť rozpor s ministrom práce Ľudovítom Kaníkom, ktorý minulý týždeň vo vláde nesúhlasil s takýmto odmeňovaním vojakov v misiách. "Ja som ho presvedčil, že naši vojaci v misiách nemôžu byť odmeňovaní tak, ako sú odmeňovaní iní zamestnanci v štátnej službe alebo vo verejnej službe a, že tieto naše príspevky musia byť vyššie, pretože už dnes vieme, že v niektorých okolitých krajinách majú rádovo vyššie príspevky," priblížil Liška. Navrhovaná výška príspevku sa podľa neho približuje k štandardu krajín Vyšehradskej štvorky.
Nový zákon zatraktívňuje vojenské povolanie a vytvára predpoklady pre nový systém personálneho manažmentu, ktorý je podľa Lišku dôležitý pre celkovú reformu a profesionalizáciu armády. "Tento zákon je moderný a je plne kompatibilný so zákonmi Severoatlantickej aliancie," vyhlásil Liška. Dáva podľa neho možnosti vyvážiť povinnosti a výhody v ozbrojených silách oveľa lepšie ako to bolo doteraz.
Návrh zákona zavádza nový systém odmeňovania vojakov podľa dosiahnutej hodnosti a počtu odslúžených rokov. Súčasný systém je totiž veľmi komplikovaný a často závislý od subjektívneho posudzovania. "Zhruba 45 až 50 percent zložky platu profesionálneho vojaka tvoria príplatky, a vojak veľakrát nebol závislý iba od svojho výkonu, ale aj možno od obľúbenosti nadriadeného," priblížil šéf rezortu obrany. Hodnostný plat bude tvoriť po novom v priemere až 95 percent mesačného platu. "Iba päť percent sú pohyblivé zložky," poznamenal Liška. Nastupujúci vojaci by mali mať plat niečo cez 15-tisíc korún, pri prvej dôstojníckej hodnosti to bude zhruba 25-tisíc korún. Najvyšší plat bude mať generál po 17 rokoch služby - vyše 80- tisíc korún.
Priemerný zárobok vojakov by mal tento rok na základe tohto zákona podľa Lišku vzrásť o 4,1 percenta. Valorizácia platov bude závisieť každoročne od schváleného štátneho rozpočtu.
Regrutácia nových ľudí do armády sa bude podporovať aktivačným príspevkom, ktorý sa zvýši z terajších 150-tisíc na 300-tisíc korún. Naďalej by mali mať vojaci nárok na príspevok na bývanie. Súčasná úprava umožňuje poberať takýto príspevok vo výške cez 9000 korún mesačne viac ako 2100 vojakom. V návrhu zákona sa jeho horná hranica znižuje na 6600 korún, dostupný však bude zhruba 11-tisíc vojakom, uviedol generálny riaditeľ sekcie ľudských zdrojov Pavel Zajac.
Zákon ďalej zabezpečuje objektívnejší výber uchádzačov do ozbrojených síl. Vytvárajú sa tiež lepšie predpoklady pre kariérny postup podľa zásluh a kvality pracovného výkonu. Nový systém povyšovania profesionálnych vojakov bude založený na konkurenčnom výbere. Vojak bude musieť spĺňať pri povyšovaní prísne kritériá, ako sú vzdelanie, cudzie jazyky, fyzické a psychické predpoklady.
Pojem konkurenčný výber sa zavádza na základe poznatkov uplatňovaných v armádach NATO. "Na vyššiu hodnosť bude nový konkurenčný výber, bude tam nezávislá komisia a budú maximálne objektívne zhodnotené kritériá výberu," dodal Liška.
Nová úprava by mala platiť po schválení vládou a parlamentom od 1. augusta tohto roku. V krajnom prípade, ak parlament schváli pre armádu neprípustné zmeny, je Liška pripravený zákon z parlamentu aj stiahnuť. Takúto možnosť však nepredpokladá.
