Komárno 5. apríla (TASR) - Nedemokratické roky 1945-48 boli rokmi utrpenia Maďarov, keď podľa predsedu Strany maďarskej koalície Bélu Bugára stratili štátnu príslušnosť, svoje pozemky a všetko, čo mali. Státisíce Maďarov z domovov vysťahovali násilne, ďalších deportovali do Čiech len pre ich národnú príslušnosť. Nie preto, že kolaborovali alebo že škodili štátu, ale preto, lebo patrili k národnostnej skupine, povedal Bugár na dnešnom pietnom zhromaždení v Komárne k 60. výročiu vyhlásenia Košického vládneho programu.
Asi stovke účastníkov, medzi ktorými nechýbali ani pamätníci z oboch brehov Dunaja, súčasne priblížil jednotlivé nedemokratické kapitoly vládneho programu, ktoré sa v povojnovom období stali tragédiou pol miliónovej maďarskej menšiny na Slovensku. "Toto obdobie spoločne Slováci a Maďari tu na Slovensku budeme musieť nejakým spôsobom uzavrieť. Takáto šanca tu je. Dokonca už sme sa dotkli tejto problematiky vtedy, keď sme v roku 2002 rokovali o zostavení vlády. Ale si myslím, že tieto možnosti budeme musieť už určitým spôsobom aj využiť. Otázne je, kedy na to bude zrelá celá slovenská spoločnosť," podčiarkol Bugár pre TASR.
K účastníkom sa prihovoril aj predseda Celoštátneho výboru FIDESZ László Kövér. V súvislosti s udalosťami spred šiestich desaťročí vyzdvihol osobnosť Jánosa Eszterházyho a kritizoval súčasnú maďarskú vládu za jej postoj k Maďarom žijúcim v zahraničí. Kritiky neušetril ani európske štruktúry za to, že odmietli rokovať o princípe kolektívnej viny.
V Komárne dnes zástupcovia Strany maďarskej koalície, Csemadoku, Občianskeho združenia Szüllö Géza, Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku a Zväzu maďarských rodičov na Slovensku podpísali deklaráciu o prijatí 5. apríla za Pamätný deň maďarského národa. Jej signatári vyhlásili, že si každoročne 5. apríla pripomenú tragické udalosti, ktoré viedli k zbaveniu práv Maďarov. Zaviazali sa urobiť všetko pre to, aby sa československá história z rokov 1945 - 48 o uplatnení princípu kolektívnej viny nemeckej a maďarskej menšiny za rozdelenie Československa v roku 1938 stala na základe skutočných prameňov súčasťou výučby na slovenských aj maďarských školách. Deklarácia sa končí nárokom Maďarov na Slovensku na morálne zadosťučinenie, ktoré slovenský parlament už voči Nemcom a Židom vyslovil, avšak aj minimálne symbolické jednorazové finančné odškodnenie.
Pamätnú plaketu prevzal na stretnutí zástupca SMK, Csemadoku, Zväzu Rákócziho, Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku a Súkromnej odbornej školy podnikateľskej v Dolných Obdokovciach.
Na záver spomienkového podujatia položili jeho účastníci vence a kytice k pamätníku vysťahovaných v centre mesta. Prvý Pamätný deň maďarského národa sa skončil predstavením rockového divadla z Kolárova (Komárňanský okres), ktorý uviedol rockovú operu Maďarská história.