Bratislava 7. apríla (TASR) - Príspevok Slovenska do Severoatlantickej aliancie predstavoval vlani 120 miliónov korún. V tomto roku by mali výdavky dosiahnuť 270 miliónov korún, pričom v ďalších rokoch by sa už nemali zvlášť navyšovať. Novinárov dnes o tom informoval náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Ľubomír Bulík.
Na druhej strane však Slovensko môže čerpať z programu obranných investícii aliancie. NATO prispeje na rekonštrukciou letiska na Sliači takmer miliardou korún. Práce by sa mali začať v roku 2007. Tým sa však požiadavky Slovenska nekončia, Bulík do budúcnosti predpokladá aj ďalšie spoločné projekty na zvyšovanie spôsobilostí infraštruktúry SR. Mohlo by ísť podľa neho o informačno-komunikačné systémy pre velenie a riadenie alebo oblasť zabezpečenia obrany vzdušného priestoru.
"Finančné prostriedky, ktoré by sme museli venovať na obranu vlastného štátu, pokiaľ by sme neboli v koalícii, tak by boli, ak by sme sledovali trend rozvoja ozbrojených síl aliancie, podstatne vyššie," vyhlásil Bulík. Armáda by totiž musela udržovať podstatne viac ľudí, s čím sú priamo spojené aj vyššie náklady na výcvik a techniku. Účasťou v systéme kolektívnej obrany môže armáda podľa Bulíka limitovať vlastné sily a prostriedky, príkladom je napríklad spoločná ochrana vzdušného priestoru v rámci aliancie. Za jeden rok sa však podľa náčelníka GŠ nedajú ešte seriózne posúdiť finančné výhody a nevýhody členstva v NATO. Spomenul v tejto súvislosti tiež prílev zahraničných investícii na Slovensko vďaka bezpečnému prostrediu.
Rok členstva v NATO podľa Bulíka preukázal, že SR je platným členom aliancie. "Jej pozícia v aliancii zodpovedná naším možnostiam a schopnostiam. Zo strany aliancie sme pokladaní za hodnoverného partnera, ktorý dodržiava svoje záväzky a aktívne sa podieľa na plnení úloh v rámci kolektívnej obrany," vyhlásil. Vstupom do aliancie Slovensko výrazne posilnilo vlastnú bezpečnosť. "V prípade akéhokoľvek konfliktu, či to už bude vojenský, ale tiež nevojenský konflikt, môže počítať s podporou všetkých ostatných členov aliancie." vysvetlil náčelník GŠ.
Slovensko sa za ten čas stalo vedúcou krajinou v oblasti likvidácie munície. Slovenská armáda sa zapája do všetkých misií NATO okrem operácie v Stredomorí. Bulík pritom potvrdil, že slovenské jednotky sa budú v budúcnosti v prípade nutnosti zapájať aj do bojových operácií, nielen mierových.
Pre potreby aliancie sa SR zaviazala do troch rokov pripraviť mechanizovaný prápor s prvkami bojovej podpory a zabezpečenia, prápor radiačnej, chemickej a biologickej ochrany a ďalšie dve menšie jednotky. Do roku 2010 by mala byť pripravená mechanizovaná brigáda a ďalšie menšie jednotky na úrovni roty.
V súčasnosti Slovensko má v štruktúrach aliancie 46 ľudí, do konca roka 2006 by to mohlo byť 120 pozícií.
