Bratislava 10. apríla (TASR) - Prezidentská kancelária začala podnikať kroky smerujúce k tomu, aby sa mohol Ivan Gašparovič presťahovať do rezidencie na Slavíne. Podmienkou na to, aby mohol prezidentský pár začať vilu užívať, je výstavba bariérového oplotenia so signalizačným zariadením a monitorovacím systémom. Vyžiada si investície vo výške 9,1 milióna korún.
Kancelária už na základe verejného obstarávania vybrala firmu, ktorá oplotenie postaví. Hraničný termín jeho dobudovania je podľa vestníka Úradu pre verejné obstarávanie september tohto roku. Samotné tehlové oplotenie s dĺžkou 267 metrov by malo vyjsť na 5,6 milióna korún, na signalizačnú a monitorovaciu techniku má úrad v rozpočte vyčlenených 3,5 milióna.
O termíne sťahovania prezidenta z Limbachu pod Slavín nechcel hovorca hlavy štátu Marek Trubač špekulovať. "Keď budú splnené technické a bezpečnostné kritériá, pán prezident sa rozhodne," povedal. Gašparovič ešte pred zvolením do funkcie vyhlásil, že bude prezidentskú rezidenciu určite využívať, spolu s manželkou si ju už bol aj pozrieť. "Či chce, či nechce, prezident tam asi musí ísť, aj proti svojej vôli," povedal Gašparovič pre TASR 14. apríla 2004. "Ak by som si vymyslel niečo iné, narobil by som len problémy štátnemu rozpočtu aj Úradu na ochranu ústavných činiteľov," skonštatoval.
Napriek tomu, že exprezident Rudolf Schuster sa z domu odsťahoval hneď, ako sa skončilo jeho funkčné obdobie, Gašparovič musel ostať bývať aj po nastúpení do úradu vo svojom dome v Limbachu, asi 15 kilometrov od Bratislavy. Podľa šéfa Úradu na ochranu ústavných činiteľov Jána Packu nemá táto situácia vplyv na výšku nákladov na prezidentovu ochranu. Úrad tak či tak zabezpečuje bydlisko aj rezidenciu prezidenta, povedal.
Výstavbu bariérového oplotenia s monitorovacím systémom okolo rezidencie si ako podmienku ochrany prezidenta stanovil Úrad na ochranu ústavných činiteľov ešte v roku 2003. Vila je síce obohnaná plotom, v jednej časti je to však len obyčajné záhradkárske pletivo, cez ktoré prenikali v minulosti na pozemok nevítané návštevy. Packa tvrdí, že keď tehlové oplotenie opatrené signalizačným zariadením nahradí pôvodné, rezidencia bude zodpovedať príslušným bezpečnostným kritériám, aj keď to "nebude žiadny zázrak". "Ktorýkoľvek zbohatlík má lepšie zabezpečenie ako momentálne prezidentská rezidencia," poznamenal pre TASR.
Po odchode exprezidenta Schustera investovala KP SR do úpravy rezidencie 650-tisíc korún. Úrad nechal zrekonštruovať kotolňu, kompletne vymaľovať všetky interiéry, do podkrovia trojpodlažnej vily položili plávajúcu podlahu a na prvom poschodí opravili parkety. Podľa informácií z ekonomického odboru KP SR sa o ďalších úpravách rezidencie momentálne neuvažuje. Ešte skôr, ako sa prezident presťahuje, však chcú nechať zbúrať nedokončenú rozostavanú stavbu v objekte rezidencie.
Vilu na Slavíne, ku ktorej patrí aj pozemok s výmerou 42 árov, kúpila KP SR v roku 2001 za 36 miliónov korún od Východoslovenských železiarní. Ešte v tom istom roku investovala do jej rekonštrukcie a úprav viac ako desať miliónov. Bývalé sídlo dozornej rady Východoslovenských železiarní získal pôvodný majiteľ za 1,7 milióna korún.
Rezidencia je trojpodlažná, v jej prízemí sú reprezentatívne priestory, pracovňa prezidenta, jedáleň a kuchyňa. Na prvom poschodí je spálňa a obývacia miestnosť, v podkroví sú dve hosťovské izby. Vo vile mal bývalý prezident aj posilňovňu s vyšetrovacím a masážnym stolom. Aj bývalý prezident sa však sťažoval na to, že v dome nemá priestory vhodné na prijímanie štátnických návštev.
Ani po rozsiahlej rekonštrukcii pravdepodobne nezostane vila pod Slavínom definitívnym sídlom slovenských prezidentov. Pred troma rokmi sa uvažovalo o tom, že na rozsiahlom pozemku bude vystavaná nová rezidencia zodpovedajúca potrebám hlavy štátu.
