BRATISLAVA. Posledný slovenský akčný plán zameraný na predchádzanie všetkým formám diskriminácie skončil v roku 2011.
Rezorty spravodlivosti a práce chcú obnoviť prax z minulých rokov, kedy sa prijímal takto zameraný strategický dokument každé dva či tri roky.
Práve teraz je Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie na roky 2015 až 2019 v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré má byť ukončené 19. októbra.
Realita je obvykle iná ako plány
Hoci Slovensko malo päť akčných plánov a množstvo strategických dokumentov zameraných na predchádzanie diskriminácii, realita rovnosti príležitostí pre všetky skupiny obyvateľstva je u nás je značne vzdialená od ideálu.
Z prieskumu Eurobarometra zameraného na otázky diskriminácie z júna 2012 vyplynulo, že na Slovensku je najviac rozšírenou formou diskriminácia na základe etnického pôvodu, uvádza sa v úvode strategického materiálu.
Predkladaný akčný plán si kladie za cieľ zlepšiť postihovanie diskriminácie inštitúciami, ale aj zvýšiť informovanosť laickej a odbornej verejnosti, najmä verejnej správy.
Praktická skúsenosť s neplnením cieľov či nedostatočným hodnotením stratégií je na Slovensku príliš častá. Ľudia už nemajú veľké očakávania, panuje skepsa.
Len nedávno v tichosti skončila Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005-2015, ktorá svoje ciele zjavne nenaplnila.
Koniec Dekády začleňovania rómskej populácie 2005-2015 Čítajte Východiská nového systému prevencie
Dokument vychádza z Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv z februára 2015.
Východiskové materiály k celoštátnej stratégii obsahujú viacero dokumentov, v ktorých sa nachádza veľa dobrých myšlienok. Otázkou je, či je spoločnosť schopná a ochotná prijať ich.
„Oblasť výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov v ich materinskom jazyku je v Európe považovaná za jednu z prioritných oblastí a javí sa ako kľúč k riešeniam rôznorodých problémov súvisiacich so životnou situáciou rómskej populácie.“
Tento fakt uvádzajú autori Východiskového materiálu k časti Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR týkajúcej sa práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám v bode 1.3 Výchova a vzdelávanie príslušníkov národnostných menšín.
V našom školskom systéme nemá rómsky jazyk svoje miesto a nedá sa ani očakávať, že do roku 2019 budú vyškolení aspoň pedagogickí asistenti, ktorí by boli schopní používať rómsky jazyk v styku so žiakom v škole.
Ako posilniť inkluzívne vzdelávanie v školách Čítajte Náročné ciele za európske peniaze
Akčný plán si do roku 2019 kladie za cieľ zabezpečiť efektívny, spoľahlivý a fungujúci systém prevencie a eliminácie všetkých foriem diskriminácie.
Správa cituje prieskum Eurobarometra z júna 2012, ktorý ukázal, že 42 percent ľudí na Slovensku sa domnieva, že úsilie bojovať proti všetkým formám diskriminácie v krajine nie je účinné.
Za dôležité považuje dokument vzdelávacie aktivity zamerané na verejnú správu, inštitúcie a zamestnávateľov, ako aj na zvýšenie informovanosti širokej verejnosti.
Tvorcovia materiálu odporúčajú posilnenie oblasti prevencie a eliminácie diskriminácie, ale aj existujúcich mechanizmov a právomocí inštitúcií.
Fungujúci systém má byť vytvorený na základe opatrení, ktoré budú výsledkom výskumu príčin a mechanizmov týchto javov.
V oblasti financovania sa spoliehajú predovšetkým na projekty podporené z operačných programov Efektívna verejná správa a Ľudské zdroje.
Päť neľahkých cieľov akčného plánu
- Oblasť mechanizmy a inštitúcie: Zabezpečenie účinnej ochrany pred diskrimináciou.
- Oblasť implementácie a monitorovania: Zlepšenie uplatňovania a dodržiavania antidiskriminačného zákona v praxi.
- Oblasť výskum: Zvýšenie poznatkovej bázy o príčinách a mechanizmoch diskriminácie.
- Oblasť vzdelávanie: Zlepšenie informovanosti o diskriminácii u aktérov.
- Oblasť informácie a osveta: Zvýšenie informovanosti verejnosti o prevencii diskriminácie a spôsoboch ochrany pred ňou.
