Bratislava 11. apríla (TASR) - Na základe Zákona NR SR č. 241/1993 Zb. figuruje medzi štátnymi sviatkami a pamätnými dňami 13. apríl ako Deň nespravodlivo stíhaných. TASR v tejto súvislosti vydáva krátky prehľad udalostí, ktoré boli neskorším podnetom k vyhláseniu tohto pamätného dňa SR.
K pamätným udalostiam došlo v noci z 13. na 14. apríla v roku 1950. V tzv. "barbarskú noc" vtrhli príslušníci bezpečnostných orgánov do 56 mužských kláštorov, rehoľných domov a farských úradov. V krajine mala všetku moc v rukách Komunistická strana Československa, pričom pod jej ideologickou záštitou sa táto akcia uskutočnila. Začala sa tzv. Akcia K - likvidácia mužských kláštorov a internácia rehoľníkov.
Udalosti predchádzalo ultimátum ministra spravodlivosti A. Čepičku prednesené na rokovaniach s rímskokatolíckymi biskupmi 17. februára 1949. Žiadal v ňom, aby cirkev vyhlásila jednoznačnú lojalitu vláde, zrušila suspenzie kňazov spolupracujúcich s komunistickým režimom a suspendovala kňazov odsúdených za údajnú protištátnu činnosť. Neskôr, 31. marca až 4. apríla 1950 sa uskutočnil v Prahe vykonštruovaný proces s predstaviteľmi cirkevných rádov. Z desiatich obvinených boli deviati Česi a jeden Slovák - redemptorista J. Mastyľák, ktorého odsúdili na doživotie.
Ďalšie zásahy nasledovali v noci z 24. na 25. apríla 1950 a z 3. na 4. mája 1950. Do konca mája 1950 sústredili do internačných stredísk v kláštoroch 1002 rehoľníkov, ktorých najskôr odvliekli do Šaštína, Svätého Beňadika, Podolínca, Jasova a Pezinka. Neskôr ich roztriedili do skupín podľa druhov sústreďovacích stredísk v kláštoroch. Tie boli buď disciplinárneho alebo preškoľovacieho charakteru.
Predstavených jednotlivých kláštorov štátna moc (ŠtB a ZNB) podrobila dlhotrvajúcim výsluchom. Žiadala od nich kľúče od kláštorných objektov, naliehala, aby jej vydali drahocennosti, predovšetkým vzácne liturgické predmety.
Významnejšie písomnosti, knihy a zbierky putovali do štátnych múzeí, niektoré za malú finančnú sumu predali do zahraničia, alebo zničili. Rehoľníkov pozbavili základných ľudských práv a slobôd a vyvíjali na nich nátlak, aby vystúpili z rehole. Časť z nich musela nastúpiť vojenskú službu v Pomocných technických práporoch(PTP). Pokračovaním akcie K bola akcia R, zameraná na likvidáciu ženských kláštorov.
Rehoľný život sa obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie ale priniesla až tzv. nežná revolúcia v roku 1989, ktorá znamenala demokratizáciu spoločnosti a koniec totalitnej, vládnucej moci Komunistickej strany Československa.
