MILPOŠ. Robert Dužda žije s manželkou a desiatimi deťmi v osade pri obci Milpoš, kde nikdy nemali elektrinu ani vodovod. Vodu si miestni berú z jednej studne, svietia pomocou sviečok a autobatérií.
„Chcel by som, aby starosta vyriešil problém s elektrinou a vodou. A ten most a cestu. Aby deti nechodili špinavé a zavšivavené,“ povedal pre SME ako prvé, hoci má iný problém.
Dužda dostal v auguste 2015 pokutu 1 000 eur za postavenie čiernej stavby v osade. Splatiť ju má do konca tohto roka, navyše musí jednoizbovú chyžu aj zbúrať.
Odvolal sa a 20. októbra mu starosta Milpoša osobne priniesol zamietavú odpoveď.
„Vo Vašom odvolaní píšete, že nie ste schopný požadovanú sumu uhradiť v stanovenom termíne a dodržať splátkový kalendár z dôvodu nepostačujúceho príjmu. Obec Milpoš má od Vás informáciu, že ste zamestnaný s pravidelným mesačným príjmom,“ uvádza sa v odpovedi.
Dcére Anežke postavil otec malý domček. Musí zaplatiť tisícku a chyžu zvaliť. (zdroj: Ingrid Ďurinová)Bez elektriny a vody 70 rokov
Starší ľudia z obce si pamätajú, že po druhej svetovej vojne nariadili vtedajší radní trom rómskym rodinám odsťahovať sa dva kilometre od dediny. Miesto im určil richtár.
„Rodičia so starkými bývali dakedy v dedine. Keď skončila vojna, všetkých Rómov vysťahovali sem. Ja som sa narodila tu a tu aj bývam,“ uviedla manželka Roberta Duždu Anežka.
Dnes žije v osade 75 potomkov týchto rodín s trvalým pobytom v obci Milpoš. Ich spoločným problémom je to, že nemajú šancu kúpiť si pozemky pod svojimi domami.
Starosta Milpoša Ladislav Rabatin je mladý a tieto historické udalosti podľa vlastných slov nepozná. Z dokumentov vie, že v tom čase patril Milpoš pod Hanigovce a štatút obce dostal až v roku 1950.
„Možno to bola jedna rodina a musela byť nejaká dohoda, alebo sú to dohady. Je o tom nejaký doklad?“ pýta sa.
Faktom je, že osada stojí už temer 70 rokov na pozemkoch cudzích vlastníkov.
Na streche chalupy majú solárny panel. (zdroj: Ingrid Ďurinová)
Batéria nabitá zo slnka napája elektrinou televíziu. (zdroj: Ingrid Ďurinová)Solárne panely a mraznička
„Tieto pozemky nie sú vysporiadané a obec nedisponuje žiadnymi pozemkami, všetko je súkromné. Takže je tu problém,“ uznáva starosta Rabatin.
Pred šiestimi rokmi všetky rodiny z osady oficiálne požiadali o zavedenie elektriny. Neúspešne.
„Celá rómska osada stojí na cudzom pozemku, nemôžeme teda ani žiadať o zavedenie elektriny. Jasne bolo povedané, že to musí byť vyvlastnené,“ opakuje starosta Milpoša.
Robert Dužda sa nevzdáva a hľadá možnosti, ako svojim deťom poskytnúť bežné vymoženosti tretieho tisícročia. Hoci sám píše pracovné výkazy večer pri sviečkach, deťom a vnukovi zariadil televízny príjem.
Autobatériu ako jediný zdroj elektriny dobíja cez solárny panel zo strechy drevenice. Ešte nedávno používal generátor na benzín, ale toto riešenie je úspornejšie. Poradil mu ho majiteľ neďalekej píly.
Duždovci chovajú prasce a uvažujú o tom, že dajú na strechu viac solárnych panelov. Mohli by si tak dovoliť aj mrazničku, dokonca práčku. Prepočty už majú urobené a otec rodiny je presvedčený, že to bude fungovať.
Otec, dcéra a vnuk pred domčekom, ktorý musia odstrániť. (zdroj: Ingrid Ďurinová)
Interiér čiernej stavby. Vľavo Robert Dužda, vedľa manželka Anežka. (zdroj: Ingrid Ďurinová)Tvrdý trest
Rodina sa tešila, že otec získal prácu a pravidelný príjem, aj keď iba vo výške minimálnej mzdy. Robert Dužda pracuje v osade ako asistent osvety zdravia.
"Prvé, čo urobil po nastúpení do práce bolo, že za svoje peniaze kúpil cement a opravil studňu. Ohradil ju drevenými doskami, ktoré pravidelne opravuje. Hoci je bez elektriny, mobil má stále zapnutý a nabitý," povedala koordinátorka národného projektu Zdravé komunity Lenka Nazarejová.
Podľa Nazarejovej má Dužda podporu svojho zamestnávateľa vo všetkom, čo robí.
Robert Dužda ale porušil stavebný zákon a postavil svojej dospelej dcére s dieťaťom jednoizbový domček. Starosta Milpoša sa o domčeku dozvedel od čierneho stavebníka.
„Ešte keď len rozmýšľal nad stavbou, bol aj na obecnom úrade a rozprával o tom. Ja som mu to striktne zakázal. Pozemok nie je obecný, súkromní vlastníci nesúhlasia a on aj napriek môjmu upozorneniu a radám začal načierno stavať. Keby bol postavil čiernu stavbu na svojom pozemku, dá sa do budúcna zlegalizovať,“ vysvetlil svoj postoj.
Trest je tvrdý, ale starosta Rabatin si myslí niečo iné. Podľa neho je pokuta tisíc eur za postavenie domčeka o výmere 24 m2 primeraná.
„My sme riešili tú najnižšiu pokutu. V konaní som mu nariadil aj odstránenie stavby, nieže len pokutu. Zoberte si, že keď niekomu poviem, že nemôže stavať, že je to cudzí pozemok a on aj napriek tomu postaví. Na to je tu stavebný zákon, aby sme sa podľa stavebného zákona riadili.“
Veď môžu odísť
Milpoš má 680 obyvateľov a zdá sa, že žiadnu víziu. Územný plán obec zo zákona mať nemusí, a tak ho ani nemá. O peniaze na výstavbu nemôže žiadať, lebo nemá pozemky a nikto ich podľa starostu ani nepredá.
„Čo oni spravili preto, že by sa mali lepšie? Už roky sa bavíme dokola, pozemky jednoznačne nie sú ich. Vlastníci nesúhlasia,“ opakuje Rabatin.
Milpoš sa nedostal ani medzi prvých 150 obcí zoznamu obcí s podrozvinutou rómskou populáciou, ktoré budú z eurofondov v novom programovom období prioritne podporené.
Bez súťaže budú podporené neďaleké Jarovnice, Lipany, Pečovská Nová Ves, Ostrovany aj okresné mesto Sabinov. Milpoš nie.
Rómovia z osady bez vody a elektriny sa ocitli až na 470. mieste v zozname.
„Nevidím tu možnosť. U nás máme viacerých obyvateľov, ktorí nemajú pozemky. Mladé rodiny, keď si nemali kde postaviť domy, odišli. Nikto nehovorí, že v tej istej obci, kde som sa narodil, si musím aj postaviť,“ uzatvára starosta obce Rabatin.
Jediný prístup do osady je po drevenej lávke cez potok. (zdroj: Ingrid Ďurinová)
Osada dva kilometre od Milpoša vznikla po druhej svetovej vojne. Pod les vysťahovali tri rómske rodiny, ktoré predtým žili v dedine. Teraz tu žije 75 ľudí. (zdroj: Ingrid Ďurinová)
