Text: Daniel Lačný: Príspevok k životopisu Ľudovíta Štúra sme prevzali z: Ľudovít Štúr: Dielo, vyd. Kalligram, 2007.
Na spiatočnej ceste z Ivánky ma Ľudovít Štúr požiadal, aby som s ním o týždeň, teda zase v pondelok (na ktorý však pripadol Štedrý deň), išiel na poľovačku do trlinského chotára. Trlinok (Malé Tŕnie, dnes Vinosady) je dedinka od Modry v južnú stranu na pol hodiny vzdialená. V sobotu tohože týždňa prišli ho dvaja chlapci – ako honci – volať na poľovku, s ktorými asi o desiatej hodine predpoludním išiel poľovať. Zem bola tuho zamrznutá.
Poľoval najprv vo viniciach, postupujúc k roliam za nimi sa rozprestierajúcim, smerom k Šenkviciam a tak prišiel ku priekope, oddeľujúcej vinohrady od rolí. Keď mal priekopu preskočiť, z opatrnosti spustil kohútiky a pušku zavesil si na plece, majúc jej cievy nahor obrátené.
Ale ako preskakoval, noha mu na zamrznutej zemi skĺzla, následkom čoho sa nazad prešinul, t. j. padol; pri páde obrátila sa mu puška dolu cievami a jeden kohútik, silne naraziac na zamrznutú zem, rozbil kapsľu – cieva vypálila a celý nábitok i s fujtášom vohnala mu do nohy.
Prevoz zraneného
Istý vozár z Kráľovej viezol v ten deň ku železnici do Šenkvíc drevo a idúc naspäť poľnou cestou cez modranský chotár, prišiel k miestu, na ktorom ranený Ľudovít Štúr ležal. Vozár, priezviskom Švrlinek, mal iba rebrinový voz, a na rebrinách boli krížom reťaze späté.
Na tento voz vyložil pri pomoci chlapcov - honcov raneného Štúra a bez meškania priviezol ho do bytu vdovy Karola Štúra, ktorá bývala na námestí v tom istom dome (Emresovskom) s rodinou dr. Gajaryho. Tento Švrlinek žiadal vraj za dovezenie raneného Štúra päťdesiat grajciarov, čo mu i vyplatili. Ten tiež neznal, čo je kresťanská povinnosť a láska, a nevzal si príklad z milosrdného samaritána, ktorý nezištne, ba s vlastnou obeťou ujal sa a zachránil raneného.
Lekári u Štúra
Keď Štúra raneného doviezli, hneď pribehli žandári dopytovať sa, ako sa nešťastie stalo a či ho niekto iný postrieľal. On im povedal, že akú starosť majú oňho, že ho nikto nepostrieľal, že jemu samému sa to prihodilo. Hovoril im to po nemecky, a naposledok i toto: „Jetzt wird aber die Regierung froh sein, wenn sie von meinem Unglück hören wird!“ (Ale teraz bude vláda rada, keď sa dopočuje o mojom nešťastí.) Žandári odišli.
“Keď Štúra raneného doviezli, hneď pribehli žandári dopytovať sa, ako sa nešťastie stalo a či ho niekto iný postrieľal.
„
Dr. Gajary bol prvý lekár, ktorého k ranenému Ľudovítovi Štúrovi povolali. Ale pretože Štúr mal v Bratislave známeho lekára menom Majer, listovne ho požiadal, aby hneď k nemu do Modry prišiel. Túžobne ho očakával a mňa požiadal, aby som dal pozor na jeho príchod a hneď oznámil, len čo zbadám, že sa cudzí koč k domu blíži.
