BRATISLAVA. Model Purt zlepšuje život Rómom na Gemeri a v Novohrade a využíva ho už 50 obcí južného Slovenska. Za dva roky priniesol 200 verejnoprospešných projektov, do ktorých sa zapojili stovky aktivistov.
„Štát nám nijako nepomohol, ale na druhej strane sme ho ani neprosili a nebudeme,“ povedal predseda združenia Purt a zároveň starosta Rimavskej Seče Štefan Vavrek.
Príležitosťou na výmenu skúseností bola konferencia venovaná integrácii Rómov, ktorá sa konala 29. 10. v Bratislave. Model Purt na nej predstavil Ábel Ravasz z Inštitútu Mateja Bela.
Jednoduchý princíp, ktorý spája ľudí
Výstavba zastávky hromadnej dopravy, vysadenie stromov, skrášlenie parku či postavenie preliezačiek pre deti. Takéto a podobné občianske projekty predstavili na konferencii starostovia viacerých obcí gemerského a novohradského regiónu.
Jedná sa o spoločné riešenia malých problémov, ktoré ľuďom znepríjemňujú život a zároveň nepotrebujú veľa peňazí.
„Medzi naše hlavné výzvy patrí vytvorenie udržateľného systému, pretože model má potenciál meniť životy na lokálnej úrovni,“ povedal Ravasz.
Purt je zároveň aj mimovládna organizácia, ktorá si kladie za cieľ vytvoriť sieť aktivistov v obciach s rómskymi osadami. Dva roky v nej bez problémov spolupracuje rómske i nerómske obyvateľstvo, Maďari a Slováci.
Rudolf Chmel: Ako nemáme možnosť utiecť pred utečencami, neujdeme ani pred Rómami. Zachráni nás len spoločný život. (zdroj: TASR - Štefan Puškáš)Zlepšiť život sociálne vylúčených
Podľa prezidenta Inštitútu Mateja Bela Rudolfa Chmela existujú tri aspekty v prípade integrácie Rómov. Integrácia do spoločnosti je komplexný problém od sociálnych, zdravotných či školských aspektov, vysvetlil.
"Druhým je problém integrácie a miestne riešenia, to znamená, ako sa dá problém najlepšie vyriešiť na miestach, kde to je akútne a aktuálne, a teda v lokalitách, kde žijú marginalizované rómske komunity, ktoré zápasia s rôznymi problémami," povedal pre agentúru Sita.
Tretím rozmerom je podľa neho to, ako možno miestne riešenia uplatniť plošnejšie, v celoštátnom ponímaní, prípadne aký majú celoeurópsky význam.
"Keď sa tieto tri aspekty skĺbia, môžu priniesť výsledný pozitívny efekt. Ten by mal byť v zlepšení života sociálne vylúčeného obyvateľstva. Znamená to, aby sme našli také projekty či riešenia na miestnej úrovni, ktoré zlepšia život v prípade zamestnanosti, vzdelávania či iných vecí, s ktorými sa človek denne stretáva," vysvetlil s tým, že potrebujeme skvalitniť každodenný život týchto ľudí a dať im dôstojnosť a dôstojný život.
Rómovia ako súčasť komunity
Mnohé rómske komunity sú chudobné a sociálne vylúčené, čo znamená, že jeden aspekt by v prípade politikov mal smerovať práve k začleňovaniu na sociálno-ekonomickej úrovni, uviedla riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry Elena Gallová Kriglerová.
"No druhá vec je aj kultúrna, treba teda dbať i na to, aby sa Rómovia stali súčasťou komunity, v ktorej žijú. Môžeme mať akékoľvek dobré politiky, no bez toho, aby boli aj oni aktérmi na lokálnej úrovni a ozaj sa stali súčasťou spoločnej komunity, žiadne dobré politiky fungovať nebudú," povedala.
Dobré príklady a poukazovanie na to, akým spôsobom sa to niekde robilo a podarilo, môžu priniesť veľmi dôležitý impulz.
Štefan Vavrek, predseda združenia Purt: Som veľmi hrdý na všetkých aktivistov a dúfam, že aj takýmto spôsobom môžeme zvýšiť životnú úroveň miestnych obyvateľov. (zdroj: Purt.org)Výzva pre Slovensko
V našej ústave je zakotvené, že sme si všetci pred zákonom rovní bez ohľadu na etnicitu, náboženstvo, či rasovú príslušnosť.
„Je dôležité, aby to nebola len veta v ústave, ale aby sme tento princíp aj žili,“ povedala podpredsedníčka strany Most-Híd Lucia Žitňanská.
Je to podľa nej výzvou pre Slovensko, pretože je to budúcnosťou našej krajiny. Podľa Lucie Žitňanskej si treba uvedomiť, že neexistuje rýchle riešenie.
„Riešením nie je ani stavať politiku na mýtoch a legendách, treba stavať na dobrých skúsenostiach,“ poznamenala s tým, že problematika integrácie Rómov sa týka nás všetkých.
Beata
Balogová
