„Keď Ingvarova minulosť vyplávala na povrch ako stará mŕtvola, verejne vystúpil s radom prosieb o ospravedlnenie – vrátane krvopotne napísaného srdcervúceho ospravedlnenia adresovaného svojim zamestnancom.
Prosbu o prepáčenie opakoval v nespočetných interview. Kto by už len chcel, aby si ho pamätali ako nacistu, keď stvoril IKEA. Bez prestania telefonoval a písal. V ten večer v roku 1998 zavolal aj Ottovi. „Prepáč,” dostal zo seba Ingvar Kamprad.“
Ten Ingvar Kamprad?
“Prosbu o prepáčenie opakoval v nespočetných interview. Kto by už len chcel, aby si ho pamätali ako nacistu, keď stvoril IKEA.
„
Áno, ten.
Zakladateľ firmy IKEA, jeden z najbohatších ľudí sveta (podľa rebríčkov časopisu Forbes sa v posledných rokoch pohyboval v prvej desiatke s majetkom asi 30 miliárd dolárov), s ktorého výrobkami sa dá stretnúť možno aj v polovici slovenských domácností.
Človek, ktorého najlepšími priateľmi boli dvaja muži s nezlučiteľnými predstavami o hodnotách a diametrálne odlišnými osudmi. „Ingvarovým najlepším priateľom bol fašista Engdahl. Ingvarovým najlepším priateľom bol aj židovský utečenec Otto.“ Tvrdí v knihe A vo Viedenskom lese stále stoja stromy (Absynt 2015) švédska publicistka Elisabeth Åsbrink.
Elisabeth v rozhovore s Kampradom tento vnútorný konflikt mimoriadne iritoval, nedokázala pochopiť, „ako to môže ísť dohromady“. Obdiv k Engdahlovi a priateľstvo s Ottom, na ktorého rodinu to, čo fašista Engdahl obdivoval, dopadlo existenčne (transportom do Osvienčimu v roku 1944). Kamprad v tom problém nevidel: „Ja v tom nevidím nijaký rozpor. Za tým, že Per Engdahl bol veľký človek, si budem stáť do konca svojho života.“
Prekvapenie? Hmm. Na druhej strane našinec zvyknutý na to, že do jednej slovenskej hlavy sa pokojne zmestí aj nenávisť proti oligarchom aj obdiv k ich predĺženej ruke s tisíceurovými hodinkami, nie je taký zaskočený ako švédska spisovateľka a novinárka, lebo cynizmus a pokrytectvo sa stali bežnou výbavou tých našich úspešnejších.
Dvaja priatelia
Kontroverzná minulosť zakladateľa neskoršieho nábytkového fenoménu IKEA vyšla najavo po smrti švédskeho fašistického politika Pera Engdahla (1994), keď boli zverejnené dokumenty, že Kamprad sa v roku 1942 stal aktívnym členom Engdahlovej skupiny. Teda v roku, v ktorom rodičov Otta Ullmanna, Josefa a Elise (pod č. 1110 a 1111) odviezli v transporte z Viedne do Terezína.
